Mesiac máj je charakteristický viacerými sviatkami a jedným z týchto sviatkov je aj Deň matiek, ktorý sa na Slovensku oslavuje vždy druhú májovú nedeľu. Je to deň, kedy vzdávame úctu matkám a materstvu. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím si s prijímateľmi sociálnej služby každoročne tento sviatok pripomíname. V minulosti sme zvykli tento deň osláviť napríklad spoločnou grilovačkou, kedy si prijímatelia sociálnej služby pripravili rôzne básničky, pesničky a verše pre svoje mamičky.

Tento rok sme – vzhľadom na epidemiologické opatrenia – museli organizáciu spoločenského podujatia vynechať, no napriek tomu sme si Deň matiek pripomenuli po svojom – zorganizovali sme si menšiu prednášku o tomto sviatku a prijímatelia sociálnej služby vyrobili pre svoje maminy krásne pohľadnice, keďže všetci sme toho názoru, že vlastnoručne vyrobený darček sa cení najviac. Pri prednáške sme si spoločne pripomenuli, že už v dávnej minulosti ľudia oslavovali podobné sviatky po celom svete – napríklad v starovekom Grécku sa oslavoval sviatok plodnosti, spojený s uctievaním bohyne Rhey, ktorá predstavovala matku všetkých bohov. V Ríme to bola bohyňa Juno. V Anglicku sa v 16. storočí slávil tento sviatok pod názvom ,,Materská nedeľa“ – pripadala na pôstne obdobie pred Veľkou nocou. V tento deň sa mohlo služobníctvo vrátiť ku svojim matkám a stráviť s nimi deň. Myšlienka medzinárodných a pravidelných osláv tohto sviatku vznikla v roku 1907 na počesť Anny Reeves Jarvisovej, ktorá bola bojovníčkou za práva matiek a iniciovala kampaň, v rámci ktorej mal byť vyhlásený deň, ktorý by sa venoval oslave matiek. Verejne oslávený bol tento sviatok o rok neskôr a za oficiálny ho vyhlásil v roku 1914 americký prezident Woodrow Wilson. Anna Jarvisová ťažko znášala fakt, že sviatok sa stal komerčným – v dobe svojej smrti v roku 1948 dokonca lobovala za jeho odstránenie z kalendára.

U nás sa tento sviatok začal oficiálne sláviť v roku 1923 zásluhou dcéry T.G. Masaryka Alice Masarykovej v bývalom Československu. Počas komunizmu sa sviatok nahradil Medzinárodným dňom žien ( v marci) a opätovne sa začal oslavovať v roku 1989 – počas druhej májovej nedele. Niet pochýb, že Deň matiek je naozaj dňom, kedy môžeme preukázať úctu, lásku a rešpekt tým, ktoré dokážu nahradiť každého, ale ich nedokáže nahradiť nik – našim maminkám ♥

Mgr. Zuzana Tóthová

V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa neustále snažíme harmonogram činností obmieňať tak, aby prijímatelia sociálnej služby mali možnosť venovať sa rôznym aktivitám, ideálne takým, pomocou ktorých si môžu potrénovať svoje schopnosti. Je síce pravda, že niektorí prijímatelia sociálnej služby uprednostňujú ,,svoje“ obľúbené stereotypné činnosti, avšak kto má záujem, vždy je možnosť vyskúšať si niečo nové. Kimove hry – skrátene ,,Kimovky“ sú výborné v tom, že možností, ako ich hrať, je neúrekom – záleží len na fantázií. O čo vlastne ide? Kimovky sú aktivity zamerané na zlepšenie pozornosti, koncentrácie, pamäte, ale taktiež na schopnosť vydržať istý čas v tichosti a pri jednej činnosti. Názov je odvodený od románu Rudyarda Kiplinga z roku 1901 Kim, v ktorom hrdina Kim hrá hru počas svojho výcviku ako špión. Existujú rôzne varianty, napr. zraková Kimovka, dotyková, zvuková a pod. Výhodou je možnosť prispôsobiť si činnosť schopnostiam aktuálne prítomných prijímateľov sociálnej služby a ich preferenciám. V dennom stacionári pravidelne obmieňame jednotlivé druhy Kimoviek.

Najobľúbenejšia je zrejme zraková a hneď za ňou dotyková Kimovka. Ako sa taká zraková Kimovka hrá? Vyberieme si ľubovoľný (a primeraný) počet rôznych predmetov – napr. pero, guma, kocka, minca, šnúrka, kľúč a pod. Predmety položíme na stôl a necháme prijímateľov sociálnej služby, nech si ich detailne prezrú a pomenujú ich. Následne predmety zakryjeme a úlohou prijímateľov sociálnej služby je zapamätať si čo najväčší počet z nich. Iný variant zrakovej Kimovky, známy aj pod názvom ,,Čo sa zmenilo?“, sa hrá tak, že zvolené predmety na stole rôzne popresúvame, prípadne niektorý z predmetov odstránime tak, aby zmeny prijímatelia sociálnej služby nevideli. Ich úlohou bude následne uhádnuť, ktoré predmety nie sú na svojom mieste, prípadne ktoré chýbajú. Pri dotykovej Kimovke zohráva hlavnú úlohu, ako už názov napovedá, dotyk – hmat. Do nepriehľadného vrecka vložíme rôzne predmety a prijímatelia sociálnej služby majú za úlohu pomocou dotyku zistiť, o aké predmety ide. Pri zvukovej Kimovke prijímatelia sociálnej služby hádajú predmety na základe zvuku – predmet vložíme do nepriehľadnej uzatvárateľnej nádoby a na základe zvuku je potrebné uhádnuť, o aký predmet ide a pod. Pri Kimovkách si prijímatelia sociálnej služby potrénujú kognitívne funkcie a často sa pri tom aj dobre pobavia a tak niet divu, že patria k obľúbeným činnostiam v dennom stacionári.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka