Aktivita s prvkami muzikoterapie – prezentácia hudobnej tvorby speváka „Mira Žbirku“

Dňa 18.05.2022 sa uskutočnila aktivita s prvkami muzikoterapie – prezentácia hudobnej tvorby speváka „Mira Žbirku“.
Miroslav Žbirka, prezývaný Meky Žbirka bol slovenský spevák a skladateľ, spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny Modus, s ktorou v roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou Zlatú Bratislavskú lýru za skladbu „Úsmev“. Je tiež bývalým členom skupiny Limit, s ktorou sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku 1982 sa stal prvým slovenským Zlatým slávikom. Je synom Slováka a Angličanky, čo malo výrazný vplyv aj na jeho hudobnú kariéru.

Najznámejšie jeho piesne sú:
Biely kvet
Na hite spolupracoval s textárom Kamilom Peterajom, ktorý mu napísal viaceré známe hity. Málokto však vie, že skladba sa spočiatku mala volať Čierny kvet. Išlo o metaforu na vtedajší komunistický režim. Ten však takýto depresívny názov zakázal a Žbirka musel názov zmeniť.

Atlantída
Opäť skladba, na ktorej so Žbirkom participoval Peteraj. Je to jedna z najsilnejších skladieb, ktorá vyhrala aj Bratislavskú lýru. Skladba vyšla v roku 1982 na albume Sezónne lásky. Aj pri tejto piesni však zasiahla komunistická komisia, ktorá neschválila pôvodný verš „ženú na brehy kríže vĺn“. Museli ho preto vymeniť za „ženú na brehy stĺpy vĺn“.

I’m With You
Jedna z Mekyho novších skladieb. Vyšla v roku 2015 v angličtine. Žbirka ju nahral v legendárnom londýnskom štúdiu Abbey Road Studios. K piesni vyšiel aj sprievodný videoklip, ktorý natočili vo francúzskom Cannes.

Mladícka ambícia stať sa muzikantským rebelom sa Mirovi nikdy nenaplnila. Pre svoje chytľavé, spevné piesne sa stal idolom všetkých generácií. Dá sa povedať, že v muzike bol vedľa Laca Lučeniča revolucionárom. Boli prví, kto do skladieb vkladal počítačové zvukové efekty. Tak vytvorili v roku 1984 album Nemoderný chalan. „Načo to potrebuješ?“ spýtal sa ho Peter Nagy a Ján Baláž z Elánu s opovrhnutím skonštatoval, že oni umelé bubny či sláky nepoužívajú. Meky však reflektoval svetovú scénu a snažil sa byť súčasný. Zložil si aj okuliare a prvýkrát sa pustil do textovania skladieb. „Povedal som si, že dosť bolo metafor. Potreboval som sa vrátiť do civilu k Mekymu,“ vyjadril sa vo svojej knihe s názvom Zblízka.

Fanúšikovia si na Žbirkov nový zvuk zvykali ľahšie ako na jeho tvár bez okuliarov. „Veď som sa predsa nenarodil s nimi,“ reagoval na sťažnosti. Oveľa horšie bolo, že modernejším albumom si naštrbil vzťahy s Kamilom Peterajom. Keď mu Miro oznámil, že nebude textovať celý album, prestali sa baviť. Neprehovorili spolu takmer dvadsať rokov. Ústretové gesto urobil až Meky, jedného dňa dvihol telefón a vraví: „Kamil, mám pesničku, ktorá potrebuje poetický text.“ Tak vznikla pieseň Čo bolí, to prebolí, ktorú naspieval so speváčkou Marthou.

PSS v zariadení pre seniorov sa zaujímali o život Mira Žbirku. Zapájali sa do diskusie a pripomínali si jeho piesne z rôzneho časového obdobia. Tak ako to povedala Marika Gombitová, keď sa lúčila s Mirom Žbirkom „Si v mojom srdci navždy“, je nezabudnuteľný.

Prechádzka k Zoborskému jazierku

Prijímatelia sociálnej služby Zariadenia pre seniorov Zobor v sprievode Mgr. Andrei Slamkovej si dňa 11.05.2022 spríjemnili svoj deň prechádzkou. Po skupinovom cvičení prijímateľov sociálnej služby sme sa išli nadýchať čerstvého vzduchu k Zoborskému jazierku.

I keď bola cesta pre PSS náročnejšia, vzhľadom k stúpavému terénu, výstup k jazierku všetci zvládli na jednotku. Cestou sme spoločne obdivovali kvitnúce stromy lipy veľkolistej, pagaštana konského a iných druhov kríkov a stromov. Pri jazierku sme si oddýchli, porozprávali sme sa o histórii a vzniku jazierka.

Na južnom úpätí Zobora medzi ulicami Pod Zlatým brehom a Jazerná je malebné jazierko obkolesené skalami. Pôvodne tu bol žulový lom, ktorý otvorili v roku 1860 za účelom ťažby kameňa na spevňovanie ciest a chodníkov v Nitre. V roku 1874 mal pomerne veľkú hĺbku a preto bolo potrebné z bezpečnostných dôvodov ohradenie. V roku 1871 bol nájomcom lomu Jozef Schmid a spol., ktorý dodával kameň na dláždenie ulíc Nitry a dokonca aj Budapešti. Nájomca Jozef Morton vyrábal zo žuly kocky, ktorými na prelome 19. a 20. storočia vydláždili časť dnešnej Štefánikovej triedy medzi križovatkou so Štúrovou ulicou po vyústenie Rázusovej ulice ako aj Špitálsku ulicu. Žulová sláva zoborského lomu však začala klesať od chvíle, keď sa v ňom objavila podzemná voda. Situáciu skomplikovala aj tektonická porucha, v ktorej sa namiesto žuly objavili bridličnaté horniny, nazývané mylonity. Kvalita horniny sa zhoršila natoľko, že ťažbu museli zastaviť. Voda napokon vyplnila priestor lomu, čím vzniklo 10 metrov hlboké dnešné jazierko. V samotnom jazierku je pomerne chudobná vodná vegetácia. Iba v okrajovej časti plytkého brehu rastie v bohatších porastoch vodná rastlina – červenavec kučeravý, zriedkavejšie rožkatec ponorený. Okolité brehy osídľuje niekoľko močiarnych rastlín, ako napr. pálka širokolistá, dvojzub listnatý. Breh lemuje tiež niekoľko výmladkových vŕb bielych, ktoré sú pozostatkami niekdajších mohutných starých stromov, z ktorých kedysi odvážlivci skákali do vody jazierka. Svahy starého lomu sú už zväčša zarastené stromami a krami, najmä agátom, trnkami, ružami šípovými. Rastie tu i jaseň štíhly, javor mliečny, brečtan popínavý, lieska obyčajná.

Od polovice 20. storočia sa voda začala postupne znečisťovať. Po vojne sa do jazierka začal hádzať rôzny odpad. Svahy jazierka postupne zarástli stromami a kríkmi. O čistotu vody a okolia jazierka sa občas pokúsilo niekoľko dobrovoľníkov, ktorí organizovali brigády. Napríklad v roku 2012 sa dobrovoľníci z nitrianskeho potápačského klubu Modrá zóna rozhodli zbaviť a vyčistiť Zoborské jazierko časti odpadkov, ktoré doň nahádzali nezodpovední turisti. Čistenie využili aj na zistenie aktuálnej hĺbky vody v jazierku. Najväčšia nameraná hodnota bola päť metrov. Ale vzhľadom na to, že na dne je veľmi hrubá vrstva jemného sedimentu, skutočná hĺbka jazierka môže byť väčšia. Kúpanie v zoborskom jazierku je v súčasnosti zakázané, hygienicky nevhodné. Napriek tomu je to krásne miesto na prechádzku. Mesto Nitra pravidelne viac-menej úspešne zabezpečuje čistenie okolia jazierka, ako aj samotnej vodnej plochy. Tak ani v dnešnej dobe nie je každému osud jazierka ľahostajný.

Prijímatelia sociálnej služby mali z prechádzky veľkú radosť o čo sa postaralo aj pekné počasie.

Mgr. Andrea Slamková, sociálna pracovníčka

Aktivita s prvkami kulinoterapie – Príprava nátierok

Dňa 04.05.2022 sa v Zariadení pre seniorov Zobor uskutočnila aktivita s prvkami kulinoterapie pod vedením sociálnej pracovníčky Mgr. Karin Hubáčkovej. Aktivita s prvkami kulinoterapie je v našom zariadení v začiatkoch. Príprava pokrmov našimi prijímateľmi sociálnej služby začne od najjednoduchších. Do budúcna máme zámer pracovať na jej rozvoji a uskutočňovať prípravu aj náročnejších jedál.

V rámci sociálnej rehabilitácie si prijímatelia sociálnej služby mali možnosť pripraviť nátierky. Na výrobu nátierok mali k dispozícii základné suroviny ako je maslo, cibuľa, soľ, červená paprika, čierne korenie, horčica, bryndza, tuniak a chlebík. Z daných surovín vyhotovili bryndzovú a tuniakovú nátierku, na ktorej sa nakoniec spoločne pohostili. Pri príprave nátierok si osviežili svoju pamäť. Zaspomínali si na časy, kedy ako gazdinky vo svojich domácnostiach varili pre svojich blízkych. Porozprávali sa o časoch šetrenia, kedy dokázali vykúzliť výborné jedlá z lacných a dostupných surovín. Na stretnutí si oprášili originálne slovenské recepty, ktoré boli varené z lásky.

Aj táto aktivita bola prospešná pre našich prijímateľov, pretože sa zapojili do tvorivej činnosti, ktoré precvičujú motorické, komunikačné a sociálne schopnosti, zručnosti a celkovú ich osobnosť. Prijímateľky, ktoré boli zapojené do činností mali pocit užitočnosti a schopnosti niečo samostatne vytvoriť.

Mgr. Andrea Slamková, sociálna pracovníčka

Výroba fotorámikov

V tvorivej dielni v Zariadení pre seniorov si dňa 27.04.2022 Mgr. Martina Drzsíková, PhD. pripravila aktivitu s prvkami ergoterapie. Aktivita bola zameraná na precvičovanie jemnej motoriky a uchovávanie pohybov, ktoré umožňujú lepšiu kontrolu a koordináciu prstov, rúk a očí.

Prijímatelia sociálnej služby mohli ukázať svoju kreativitu na základe zapojenia sa do aktivity, kde si vyrábali originálne fotorámiky pre svoje fotografie z drevených lekárskych paličiek. Rámiky si vyfarbili podľa svojich predstáv farebnými fixkami a temperovými farbami.

Ozdobili ich farebnými korálkami a gombíkmi. Aktivita mala úspech u prijímateľov a v aktivite sa pokračovalo ďalšie celé dva dni. Hotové výrobky si prijímatelia sociálnej služby mohli zavesiť do svojich izieb.

Premietanie filmu Nebe a dudy

Dňa 20.4.2022 sa v priestoroch knižnice Zariadenia pre seniorov Zobor uskutočnilo premietanie československého komediálno- romantického filmu Nebe a dudy pod vedením sociálnej pracovníčky Mgr. Ingrid Košíkovej. Film bol natočený režisérom Vladimírom Slavínskym v roku 1941 v Týnci nad Sázavou. Hlavnou postavou je Rudolf Bartoš továrnik, majiteľ statku, kameňolomu a továrni na spracovanie kameňa. Je zobrazovaný ako prísny, neprístupný protiva, hypochonder a postrach všetkých svojich zamestnancov. Bol odtrhnutý od reálneho života, nemal žiadnych priateľov a všetkých pokladal za svojich nepriateľov. Jedného dňa sa však na prechádzke zranil a nedokázal vyhľadať pomoc. Vtedy ho našiel dobrácky skalák Fábera. Ten ho dopravil do svojej skromnej chalupy, kde býval s dcérou Ančou a dvoma osirelými synovcami Tondou a Vaškem. Poskytol mu nezištnú pomoc napriek tomu, že bol chudobný. Ich domácnosť dýchala láskou a porozumením. Bartoš strávil niekoľko dní pre neho v neobvyklom prostredí medzi milými ľuďmi, videl biedne podmienky svojho zamestnanca a nahliadol do problémov jednoduchých ľudí, o ktorých nemal ani tušenie. Preniesol sa cez predsudky, ktoré mal a uzatvára inkognito svoje prvé priateľstvo s jednoduchým Tondom. Po návrate do svojej vily, šokuje služobníctvo svojim chovaním. Je láskavý a plný elánu. Zmenu k lepšiemu pocítia všetci jeho zamestnanci. Stal sa oveľa tolerantnejším, zvýšil výplaty svojim zamestnancom. Pilne navštevoval rodinu svojho nového priateľa. Chvíle šťastia však pokazí sám, keď zistí, že jeho synovec Oldřich sa chce oženiť s Fáberovou dcérou Ančou. Bartoš a Fábera sa rozídu v zlom a dokonca Fábera vyhodí z práce. Keď si však uvedomí, že urobil chybu a začne písať dopis, v ktorom sa ospravedlňuje, v lome udrie katastrofa.

Napriek tomu, že film bol staršieho vydania, nie všetci PSS film videli. Sledovali ho z napätím, čo sa bude diať ďalej. Film mal úspech u všetkých.
Mgr. Andrea Slamková, sociálna pracovníčka

VEĽKÁ NOC

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Keďže sa nevie presný dátum Ježišovej smrti, ani dátum Veľkej noci nie je presný. Ide o pohyblivý sviatok, ktorý prebieha medzi 22. marcom – 25. aprílom. Jeho dátum určí prvý spln po jarnej rovnodennosti, teda po 21. marci. Prvá nedeľa po splne je Veľkonočná nedeľa a následne sú jasné aj dátumy Zeleného štvrtka, Veľkého piatku, Bielej soboty a Veľkonočného pondelka.

Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.
Veľkonočné – posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Ježišovú smrť na Veľký piatok, Ježiša uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Ježišovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Zvyky na Veľkonočný pondelok – oblievanie vodou, šibanie korbáčmi, darovávanie veľkonočných vajíčok nemajú kresťanský pôvod.
Kuriatka, kačiatka, jahniatka a vôbec všetky mláďatká sú typické pre jarné sviatky, keďže sú samé o sebe predstaviteľmi života a plodnosti. Jeden z najznámejších symbolov Veľkej noci je zajac často zobrazovaný spolu s ďalším symbolom ozdobenými vajíčkami. Toto na prvý pohľad zvláštne spojenie je staré tisíce rokov. V antickej mytológii sa objavuje príbeh vtáka, ktorý zomiera od chladu. Bohyňa jari sa nad ním zľutuje a premení ho na zajaca, aby si zachránil život. Aj keď je vták v tele králika, stále znáša vajcia, ktoré zdobí pestrými farbami a z vďačnosti ich darúva bohyni.
Na Veľkú noc nesmieme zabudnúť na tradičný korbáč. Ten sa pletie z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch (najčastejšie vŕbových) prútov a zdobí sa farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri šibaní prednesú koledy. „Vykorbáčovaná“ žena dáva mužovi maľované vajíčko ako symbol vďaky a odpustenia. Jarné „šľahanie“ jej má zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov.

Na Veľkú noc sa pripravovali aj PSS v Zariadení pre seniorov Zobor.

Dňa 13.4.2022 sa uskutočnila v priestoroch zariadenia ,,veľkonočná dielňa՚՚ vedená sociálnou pracovníčkou Mgr. Andreou Slamkovou. PSS si mali možnosť upliesť svoj korbáč s vŕbového prútia. O pletenie bol veľký záujem, zúčastnili sa i takí, ktorí to dokonale ovládali a naučili to aj ostatných. Pletenie prútia nebolo jednoduché, no napriek tomu výsledok stál za to. Ostatní PSS si vyrábali dekorácie (zajaca s vajíčkami) do svojich izieb alebo si omaľovaným vajíčkom skrášlili svoju menovku. Každý si našiel niečo, čo ho oslovilo. Prežili sme tak spoločne príjemné kreatívne dopoludnie v dobrej nálade.

Mgr. Andrea Slamková, sociálna pracovníčka