Vážená pani doktorka,
dovoľujem si Vám a Vašim zamestnancom poďakovať za starostlivosť, ktorú ste poskytli mojej starej mame, pani Márii Horinkovej. Obrovská vďaka patrí Vašim zamestnancom, ktorí mi posledný rok umožnili kontakt s ňou a to najmä prostredníctvom video hovorov a telefonátov. Zostane mi to navždy ako spomienka. Bola som rada, že aj ona sa potešila, keď som sa jej ozvala. Jej syn (môj otec) je už dávno mŕtvy a tak sme si vlastne zostali jedna druhej. Citlivo som vnímala aj situáciu, keď bola hospitalizovaná v nemocnici, ale pani primárka ma upokojila, že sa jej zdravotný stav zlepšil a bola opäť umiestnená k Vám.
Je mi nesmierne ľúto, že v sobotu zomrela. Aj keď som od minulého týždňa vedela, že jej zdravotný stav sa zhoršil, dúfala som, že sa s ňou budem mať šancu stretnúť. Nevidela som ju od roku 1994 (kedy sme sa s mamou odsťahovali zo Slovenska) a až pred rokom som získala na ňu kontakt.
Bohužiaľ vďaka protiepidemickým opatreniam som sa na Slovensko chystala až v dobe 5. júla. 2021. Mrzí ma, že návšteva sa už neuskutoční. Rovnako ma mrzí aj to, že nemám informáciu o tom, kedy sa uskutoční posledná rozlúčka s ňou. Na nikoho iného z jej rodiny nemám kontakt a vlastne ich ani nepoznám.
Ešte raz ďakujem Vám, sociálnym pracovníčkam, ale aj zdravotníckym pracovníkom, ktorí sa o ňu počas pobytu vo Vašom zariadení starali. Sama už 5 rokov pracujem na Zdravotníckej záchrannej službe Plzeňského kraja (okrem výučbym, ktorú realizujem na FBMI ČVUT v Prahe) a viem aká je náročná starostlivosť o seniorov.
S pozdravom, vďakou a úctou
Ing. Denisa Ralbovská, LL.M.
