Mesiac jún je charakteristický tým, že hneď v prvý deň tohto mesiaca sa na Slovensku oslavuje Medzinárodný deň detí. Aj keď nám nie raz napadla myšlienka, či je vhodné tento deň sláviť – či sa nás ešte vôbec týka – s prijímateľmi sociálnej služby v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme sa zhodli na tom, že každý z nás má v sebe kus dieťaťa, detskej duše, ktorá v nás zrejme ostane už navždy 🙂 Preto sme sa rozhodli, že Medzinárodný deň detí spoločne oslávime.

Najprv sme si zopakovali, ako je to s pôvodom tohto sviatku a s jeho slávením vo svete a potom mali prijímatelia sociálnej služby možnosť zapojiť sa do rôznych súťažných aktivít. Čo sa týka vzniku Medzinárodného dňa detí, tak myšlienka oslavy tohto sviatku vznikla na Svetovej konferencií pre blaho detí, ktorá sa konala vo Švajčiarsku v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii sa zástupcovia jednotlivých krajín dohodli na schválení deklarácie, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a ďalšími otázkami týkajúcimi sa detí vo svete. Po konferencií zaviedli viaceré krajiny takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy, ktoré sa ich týkajú. Dátum, na ktorý tento deň pripadá, sa líši od krajiny ku krajine – u nás je to už spomenutý 1. jún, v Maďarsku je to napríklad posledná nedeľa v máji, v Japonsku je to 5. máj, v Mexiku 30. apríl, v Poľsku taktiež 1. jún a podobne. U nás sa tento sviatok oslavuje od roku 1950 zásluhou organizácií ako Medzinárodná federácia žien, Odborové združenie učiteľov a Svetová federácia demokratickej mládeže. Zaujímavosťou je ešte fakt, že organizácia UNESCO zvolila za Svetový deň detí a Deň svetového bratstva a porozumenia medzi deťmi 20. november.

Po spoločnej diskusii s prijímateľmi sociálnej služby o uvedených informáciách z histórie nasledovali súťažné aktivity – okrem iného sme lúštili tajničku, hádali logické úlohy a najviac sa všetkým páčila aktivita zameraná na to, ako dobre sa v dennom stacionári všetci navzájom poznáme – otázky a úlohy týkajúce sa našich záľub, koníčkov, povahových čŕt a podobne. Za snahu a zapojenie sa do aktivít čakala prijímateľov sociálnej služby sladká odmena, ktorej sa všetci potešili. Veríme, že takto strávený deň naplnil podstatu tohto sviatku – dať priestor a venovať pozornosť všetkým detským dušiam v nás a v našom okolí.

Mgr. Zuzana Tóthová

Asi každý z nás sa už niekedy zamyslel nad tým, ako nás vidia ostatní a ako sa vidíme my – či už po fyzickej alebo mentálnej stránke. Niekto je príliš sebakritický, iný zas – naopak – plný sebavedomia a podobne. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa s prijímateľmi sociálnej služby často rozprávame o tom, ako pri rôznych situáciách vnímame jeden druhého. Všetci sa snažíme vedieť pomenovať, čo sa nám na niekom páči, aké jeho vlastnosti, resp. črty oceňujeme a pri konfliktných situáciách – naopak – čo sa nám na správaní druhého nepáči a podobne. Často sme zvyknutí (aj keď neúmyselne a podvedome) hodnotiť druhých – tentokrát sme sa však rozhodli skúmať samých seba 🙂

Postavili sme sa po jednom pred zrkadlo a pozerali sme sa na to, čo a ako vidíme a následne sme videné chceli preniesť na papier – nakresliť sa. Aj keď niektorí prijímatelia mali spočiatku váhavý postoj k tejto aktivite, činnosť dopadla tak, že sa zapojili aj takí prijímatelia sociálnej služby, ktorí bežne podobné aktivity nemajú veľmi v obľube. Motiváciou im zrejme bol aj fakt, že kto chcel, mohol si svoje dielo nalepiť na plagát s názvom ,,Naša partia“, ktorý aktuálne zdobí priestory nášho stacionára.

Prínosná a zaujímavá bola aj diskusia po dokončení kresieb, kedy sme sa spoločne rozprávali o tom, kto sa ako (a prečo) nakreslil.

Mgr. Zuzana Tóthová