Valentín v dennom stacionári

Fašiangové obdobie nám tento rok ukončil štrnásty február, čiže deň oslavy sv. Valentína. V dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím si každý rok spoločne s prijímateľmi sociálnej služby prečítame príbeh o tom, kto to Valentín bol a prečo tento deň pripadá práve na spomínaný dátum. Romantický príbeh o Valentínovi nás každoročne rozcíti a potom už chýba len krôčik k tomu, aby sme sa naladili na valentínsku nôtu – výrobu srdiečok, valentínskych pozdravov, či tematickej výzdoby. Tento deň vnímame ako príležitosť prejaviť si náklonnosť – nielen partnerskú, ale i kamarátsku, príp. náklonnosť voči našim milovaným (napr. rodičom a pod.).

Aj tento rok v dennom stacionári vznikli krásne vyznania vo forme valentínskych pozdravov adresovaných členom rodiny. Okrem toho, že sa to v dennom stacionári srdiečkami len tak hemžilo, tak tento rok sme pre prijímateľov sociálnej služby zorganizovali aj valentínsky kvíz, ktorý preveril naše znalosti v oblasti zaľúbených piesní, filmov, či celkovo hudby. Prijímatelia sociálnej služby hádali znelky a ukážky z najznámejších filmov o láske a spoločne sme si všetci pripomenuli, že práve láska je tá najmocnejšia, tá, ktorú netreba vysvetľovať či chápať, stačí ju jednoducho cítiť

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

OZNAM

Od 18.3 – 30.9.2024 bude v Zariadení sociálnych služieb Zobor prebiehať debarierizácia a modernizácia zariadenia. Prosíme Vás o trpezlivosť, nakoľko bude zvýšená prašnosť a hlučnosť. Tak isto prosíme návštevy, aby nevstupovali do častí, kde budú prebiehať rekonštrukčné práce.

Ďakujeme za pochopenie

Prezentácia hudobnej tvorby speváka Maťa Ďurindu a jeho skupiny „Tublatanka“

Jednou z obľúbených aktivít našich prijímateľov je prezentácia hudobnej a filmovej tvorby. Tento krát sa spoločne s kolegyňou Mgr. Annou Krenickou prešli životom a hudobnou tvorbou speváka Maťa Ďurindu a jeho skupiny. Naši prijímatelia sa dozvedeli mnoho nových informácií, či už z jeho súkromia alebo o samotnej kapele, od jej vzniku cez vzostupy aj pády, či jej členov.

Tublatanka je slovenská rocková kapela. Spevák, gitarista a skladateľ Maťo Ďurinda sa narodil 8. novembra 1961, ktorý bol koncom 70. rokov členom skupiny Nervy. Počas štúdia na vysokej škole sa spoznal s Jurajom Černým a Pavlom Horváthom, s ktorými založil skupinu Tublat. Neskôr sa názov zmenil na Tublatanku. Ich typickým znakom bolo vystupovanie v krojoch. Skupina sa začala formovať na jeseň v roku 1982. Počas dlhých rokov na hudobnej scéne, sa jej členovia menili. V súčasnosti tvorí skupinu 3- členná zostava, a to Maťo Ďurinda, Juraj Topor a Peter Schlosser, ktorí vydali svoj najnovší album v roku 2023 s názvom „Uprostred chaosu“.

Tublatanka je síce hudobný žáner, ktorý je pre našich prijímateľov možno trošku z iného súdka, no prezentácia ich nesmierne zaujala. Na záver prebehla voľná diskusia, pri ktorej naši prijímatelia prejavili zvedavosť a riešili ešte množstvo nezodpovedaných otázok.

Fašiangy v dennom stacionári

Fašiangy patria v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ku každoročne obľúbenému obdobiu v roku. Prijímatelia sociálnej služby vždy už netrpezlivo čakajú, aký program si spoločne vymyslíme. Každoročne si zvykneme formou prednášky a následnej diskusie, príp. za využitia metódy brainstorming, pripomenúť, čo to vlastne fašiangy sú, ako dlho trvajú a čím je charakteristické toto obdobie.

Čo sa týka samotného programu, tento rok sme opäť vyskúšali niečo nové – fašiangovú zábavu hneď zrána, počas bežnej prevádzky denného stacionára. Priestory denného stacionára tak ožili farbami, maskami, balónmi, pre prijímateľov sociálnej služby sme pripravili tematické občerstvenie, kde nemohli chýbať tradičné šišky či modernejšie donuty. Pozvanie v rámci kultúrneho programu prijala Nitrianska heligónka, ktorá nám na fašiangoch zahrala.

Prijímatelia sociálnej služby si už vopred vlastnoručne vyrobili škrabošky a tak sa denný stacionár na dva dni premenil na miesto plné zábavy, masiek, hudby a smiechu. Prijímatelia sociálnej služby si následne hrali rôzne piesne na želanie a každý si mohol dosýtosti zatancovať – odzneli naši obľúbení interpreti, ako napríklad Paľo Habera, nezabudnuteľný Meky Žbirka, Marika Gombitová a podobne.

K nezabudnuteľným zážitkom určite patrí aj hit ,,Jede, jede mašinka“ a tanec naprieč priestormi denného stacionára, či tanečné vystúpenie prijímateľov sociálnej služby a následné hodnotenie členov poroty volených z našej partie 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

MDŽ

Medzinárodný deň žien isto patrí medzi tie najoslavovanejšie sviatky na celom svete. Na každom kroku stretávame ľudí s kvetmi v ruke a každý vie, komu poputujú.

Aj ten najmenší kvietok venovaný žene z lásky, je pre ňu symbolom vďaky za významnú rolu akú v našom živote zohráva. Či už sú to mamičky a či dcéry, manželky či priateľky, učiteľky, pekárky alebo kolegyne v práci, každú jednu z nich táto voňavá pozornosť nesmierne poteší a vyčarí jej v očiach tú správnu iskričku šťastia. A práve tá iskra je tou najkrajšou spätnou väzbou akú môžeme od milovanej osoby dostať.

Ani my v Zariadení sociálnych služieb Zobor sme na tento krásny sviatok nezabudli a pre všetky ženy v zariadení sme zorganizovali kultúrne podujatie ako znak úcty a vďaky za to, že ich máme. V piatok sme medzi nami privítali folklórnu skupinu Nevädza, ktorá nám svojimi melódiami spríjemnila tento výnimočný deň a naši prijímatelia si tak mohli spoločne s nimi zaspievať. Hudobný súbor bol pre našich seniorov nie len pastvou pre uši, ale taktiež aj pre oči, nakoľko súčasťou vystúpenia boli aj tradičné ľudové kroje, v ktorých speváci vystupovali. Aký Medzinárodný deň žien by to už bol, keby naše prijímateľky odchádzali bez kvetu? A preto sme ani my v zariadení nezaháľali a na každú z nich čakala malá pozornosť vo forme kvietku. Veríme, že si naše dámy tento deň užili a pripomenuli si, aké dôležité je, byť ženou.

Zábava hrou

Ako už isto viete, snažíme sa aby v našom zariadení prijímatelia sociálnych služieb, pravidelne precvičovali svoju jemnú a hrubú motoriku rôznymi formami. Najjednoduchšou a tou najpríjemnejšou formou je samozrejme tá, pri ktorej sa predovšetkým spoločne zabavíme.

Tento krát sme si v rámci pravidelnej stredajšej aktivity pripravili zábavné úlohy, pri ktorých mohli naši aktívni prijímatelia užitočne stráviť svoje dopoludnie. Programom bolo hádzanie lopty do basketbalového koša, hádzanie šípok či polystyrénového lietadla. Jemnú motoriku sme si precvičili pomocou hry „Pop it“, ktorú síce zvládol bez ťažkostí každý, no jej vedľajším efektom bol skvelý anti-stresový relax. Napriek tomu, že je to pomernou novinkou vo svete, pukanie bubliniek nadchlo všetkých zúčastnených. No povedzme si úprimne, kto z nás by nepopraskal bublinkovú fóliu, keď si otvorí nový balík? Poslednou disciplínou bola hra „Jenga“, pri ktorej sme trénovali nie len motoriku, ale taktiež aj trpezlivosť a vytrvalosť. Táto hra mala u našich prijímateľov najväčší úspech a vďaka zdravej škodoradosti, keď sa veža zosypala, sme sa spolu skvele zabavili.

Aktivita sa konala v stredu 6.3.2024 a realizovala ju inštruktorka sociálnej rehabilitácie Katarína Balázsová spoločne s tímom fyzioterapeutov, a to Mgr. Monikou Hečkovou, Bc. Matejom Kašubom a Mgr. Ondrejom Hečkom.

Pečenie pagáčov

Pre nás Slovákov sú pagáče typickým pohostením pri každej návšteve či oslave. Predpokladáme, že nie je osoba, ktorá by tejto slanej pochutine odolala a aspoň jeden pagáčik si „nehodila“ do úst. Či už sa v zamiesilo z dôvodu spomínanej návštevy alebo len tak, nech je do čoho zobnúť, milujeme ich jednoducho všetci. Naši prijímatelia sociálnych služieb spoločne s realizátorkou aktivity, našou kolegyňou Mgr. Hubáčkovou v stredu 28.2.2024 pripravili túto vynikajúcu slanú dobrotu.

Zvolili si prípravu syrových pagáčov, ktoré sa pomocou šikovných rúk stali nadýchanými aj bez kysnutia. Jednoducho sa opäť iba potvrdili a predviedli skúsenosti, ktoré počas života naši prijímatelia sociálnych služieb nadobudli. Finálny produkt je samozrejme zakaždým vynikajúci, preto pagáčiky intenzívne obohatili naše chuťové a čuchové bunky. Je pre nás cťou spolupracovať a tvoriť spoločne s našimi prijímateľmi, a to predovšetkým vtedy, keď si zo spoločnej práce na záver môžeme aj my odniesť mnoho nových skúseností. Ako sa vraví: „ učíme sa celý život“ a preto pevne veríme, že naši prijímatelia a zamestnanci majú toho ešte mnoho, čo si môžu vzájomne odovzdať.