… alebo, keď sa generácie stretnú 

Naše zariadenie nedávno navštívili deti zo Základnej školy Nábrežie mládeže, ktoré si ako program pripravili kreatívnu tvorbu. V rámci programu „KOĽKO LÁSKY V SEBE MÁŠ?“ prostredníctvom občianskeho združenia „Koľko lásky o. z.“, sme sa mali pred niekoľkými dňami možnosť spoznať aj so žiakmi zo Základnej školy Benkova v Nitre, ktoré sa do programu zapojili v rámci školského klubu. Čo to teda znamená? Že na rozdiel od predošlej školy nás tentokrát navštívili detičky prvého až štvrtého ročníka, čím vniesli do Zariadenia sociálnych služieb Zobor radosť a smiech.

Už pri vstupe detí do spoločenskej miestnosti bolo cítiť očakávanie. Prijímatelia sociálnej služby však privítali žiakov s otvorenou náručou, takže po úvodnom zoznámení tréma rýchlo opadla. Priateľskú atmosféru pomohli navodiť prvé spoločné rozhovory, kde sa deti zvedavo pýtali na životné príbehy a zážitky staršej generácie.

Cieľom žiakov v rámci programu tak bolo vyplniť hrdinské kartičky, prostredníctvom ktorých mohli svojho seniora lepšie spoznať a zistiť svoje spoločné záujmy.

Vzťahy medzi generáciami sú neoceniteľné a obohacujúce pre obe strany. Popoludnie v našom átriu bolo teda naplnené úsmevmi, rozhovormi a veselým súperením pri spoločenských hrách, čím sa opäť potvrdilo, že radosť nepozná vekové hranice.

Koľko Lásky o.z.

…a to vďaka špeciálnym hosťom z „Dua PV Acoustic“ v zložení pianistu Petra Zbraneka a huslistky Victorie Linnen, ktorí do nášho zariadenia zavítali vďaka projektu „Október – mesiac úcty k starším“.

Nesmierne si vážime, že sme mali možnosť vychutnať si toto jedinečné vystúpenie, pri ktorom mnohým z nás naskakovala husia koža. Bolo silné, krásne a emotívne.

Umenie je neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Pomáha človeku dýchať. Pomáha liečiť dušu a vnášať nádej tam, kde je najviac potrebná. Umenie má moc prekonať bariéry, prebudiť spomienky a priniesť radosť tam, kde ju práve treba vniesť. Prijímatelia sociálnych služieb sú často izolovaní od bežného spoločenského života a práve pre nich majú umelecké vystúpenia neopísateľnú hodnotu. Keď výnimoční umelci venujú svoj talent a čas na to, aby priniesli kúsok svojho sveta, stane sa z bežného dňa výnimočná udalosť.

Vďaka úsiliu Petra Zbraneka a Victorie Linnen sa opäť podarilo zvýšiť kvalitu života prijímateľov sociálnej služby a zároveň sa iba potvrdilo, že láskavosť a talent môžu byť tou najlepšou terapiou.

Keďže sme si tento všedný deň urobili výnimočným, nezaobišiel sa ani bez chutného občerstvenia. Našich zúčastnených prijímateľov a hostí tak na záver vystúpenia čakala lahodná zamatová roláda.

Srdečne chceme poďakovať aj prijímateľom sociálnej služby zo stacionárov a denného centra, ktoré sú súčasťou Správy zariadení sociálnych služieb, no rovnako aj ich príbuzným a zamestnancom, ktorí ich sprevádzali, za ich podporu a účasť.

Hudobné vystúpenie sa uskutočnilo v rámci programu „Kultúra znevýhodnených skupín“, podprogram „Živá kultúra a jej sprístupňovanie“

Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Sú vtipní, sú elegantní a predovšetkým sú vynikajúci umelci.

Hovoríme o pánoch z Duo Ego a Laco, ktorí do nášho zariadenia prichádzajú pravidelne, aby potešili našich prijímateľov sociálnej služby svojim šarmom. Mnohí naši prijímatelia ich už poznajú z predošlých rokov, no mnohí sú v zariadení noví a tak si zakaždým vystúpenie užívajú nové tváre.

Čo viac povedať. Páni nás opäť nesklamali. Ba čo viac. Tentokrát sa repertoár pripravených piesní nečakane zmenil na improvizované vystúpenie, kedy si prijímatelia sami volili pieseň na želanie. Ego a Laco sa však nenechali ničím zaskočiť a pri príležitosti Mesiaca úcty k starším im zahrali každú jednu pieseň, na ktorú si spomenuli.

Výsledkom tohto stretnutia tak bol nielen ušiam lahodný hudobný zážitok, no páni muzikanti zároveň svojou profesionalitou ulahodili aj každému srdiečku, ktorému sa žiadala jeho obľúbená pieseň.