Jeseň nám definitívne zaklopala na dvere a napriek stále teplému počasiu sa počas tohto ročného obdobia zrejme najviac stretávame s rôznymi druhmi chorôb – nie nadarmo sa jeseň často spája s chrípkovým obdobím. Nakoľko všetci chceme akejkoľvek chorobe predísť, rozhodli sme sa spoločne s prijímateľmi sociálnej služby pripraviť si aktivitu zameranú na prevenciu pred rôznymi chorobami – formou prednášky a následnej diskusie. S prijímateľmi sociálnej služby sme si povedali základné princípy prevencie – vo všeobecnosti, ale väčšina taktiež zdieľala tipy zo svojich rodinných lekárničiek 😊 Keďže pri prvých príznakoch ochorenia zvyčajne najprv volíme prírodnú formu liečby, na úvod sme si povedali o rôznych druhoch ovocia, zeleniny či byliniek a ich benefitoch na naše zdravie.

Nezabudli sme ani na informácie ohľadne zdravého životného štýlu a budovania imunity, k čomu je dôležitý pravidelný pohyb, kvalitná strava, dostatok odpočinku a pod. Uplynulé roky pandémie nás taktiež naučili dôkladne a často si umývať a dezinfikovať ruky, príp. zásady ako nedotýkať sa počas dňa tváre, pri kašľaní vyjsť na terasu alebo si odkašľať do vreckovky, dodržiavanie potrebných odstupov hlavne počas chrípkovej sezóny, či dôležitosť pravidelného vetrania. Viacerí naši prijímatelia sociálnej služby majú často potrebu vyjadriť si náklonnosť fyzickým kontaktom – napr. pohladkaním, objatím a pod. a jedným z pravidiel, na ktorom sme sa spoločne dohodli, bolo, že s objatiami a prejavmi náklonnosti sa budeme snažiť aspoň počas chrípkového obdobia trošku poľaviť, aby sme dodržali všetky potrebné zásady prevencie a ostali všetci zdraví. Získané informácie sa nám môžu každému zísť a ochrániť nás pred chorobou, čo je pre nás najpodstatnejšie 😊

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Uplynulé dni boli v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bohaté na kultúrne vyžitie. Spoločne s prijímateľmi sociálnej služby sa nám podarilo vidieť hneď niekoľko krásnych výstav. Niektoré dokonca celkom neplánovane, ale ako sa vraví – neplánované akcie sú zvyčajne tie najlepšie 😃 Počas októbrovej muzikoterapie sme okrem nezabudnuteľných hitov a spomienok na maestra – Karla Gotta – mohli v priestoroch knižnice zhliadnuť aj výstavu pod názvom „Takí sme boli“. Výstava bola pripravená pri príležitosti 100. výročia založenia prvej verejnej knižnice v Nitre a my sme si všetci nostalgicky zaspomínali na časy dávno minulé.

Prijímatelia sociálnej služby mali možnosť vidieť rôzne staré fotografie, tlačivá, pečiatky či starý písací stroj. Prostredníctvom tejto výstavy sme si pripomenuli, ako rýchlo doba pokročila a ako to kedysi v knižniciach vyzeralo. Po muzikoterapií sme v rámci prechádzky centrom mesta natrafili na zaujímavé informácie ohľadne trás a možností putovania po stopách sv. Cyrila a Metoda.

Následne sme navštívili – tentokrát už plánovane – Ponitrinske múzeum, kde sme sa zúčastnili výstavy s názvom „Syseľ“. Táto výstava nám priniesla snáď všetky možné a dostupné informácie o živote sysľa pasienkového. Výstava mala interaktívnu formu, čo znamená, že do viacerých aktivít sme sa mohli zapojiť – napr. do skladania veľkej skladačky, či do hrania pexesa, ale taktiež sme sa mohli pozrieť aj do 3D syslieho tunela (nory 😉 ).

Na výstave sa prijímatelia sociálnej služby dozvedeli aj dôležitú informáciu o tom, že syseľ pasienkový už v súčasnosti patrí k chráneným a ohrozeným druhom. Výstavy takéhoto druhu sú u našich prijímateľov sociálnej služby veľmi obľúbené a z múzea sme odchádzali všetci s pocitom, že syseľ je snáď najmilšie a najzlatšie zvieratko, aké existuje 😊

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

V dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vždy snažíme o to, aby si každý bol vedomý svojich práv a povinností, ak je to v jeho silách a možnostiach. Tak ako majú rôzne práva a povinnosti zamestnanci, tak i prijímatelia sociálnej služby a celkovo aj ako komunita sa riadime určitými zásadami a pravidlami. Ak by sme diskusiu o právach rozobrali dôkladnejšie, jedným z prvých atribútov, ktoré by nám napadli, by bolo právo na dôstojné zaobchádzanie, s čím súvisí i ochrana pred zlým zaobchádzaním.

Čo tento pojem znamená? Ako môžeme definovať zlé zaobchádzanie, čo znamenajú pojmy ako diskriminácia, týranie, obťažovanie, zanedbávanie či vykorisťovanie? Aj takéto úvahy boli témou prednášky, ktorá následne plynule prešla do diskusie s prijímateľmi sociálnej služby na uvedené témy. Napriek ťažším témam sme si o ochrane a prevencií pred zlým zaobchádzaním spoločne porozprávali, spomenuli sme najznámejšie dokumenty, ktoré nám právo na dôstojný život garantujú (napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach, Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a pod.) Väčšina prijímateľov sociálnej služby už niektoré zásady a pojmy poznala, nakoľko často sa v rámci denného stacionára rozprávame aj o základných ľudských právach a slobodách. Sociálne pracovníčky si taktiež overovali, či prijímatelia sociálnej služby vedia, na koho sa obrátiť v prípade, že majú akékoľvek pochybnosti o správnosti riešení a postupoch v dennom stacionári. Aj takúto náročnejšiu tému sme považovali za potrebné s prijímateľmi sociálnej služby spoločne odkomunikovať.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Správa o polročnej činnosti – denný stacionár pre osoby so zdravotným postihnutím
Do roku 2023 sme v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím vstupovali s nádejou, že pandémia a všetky pandemické opatrenia sú definitívne preč a u nás v dennom stacionári to bude opäť žiť! Naše priania a túžby boli naplnené, a tak s radosťou môžeme konštatovať, že uplynulý polrok bol pre nás aktívny, veselý, plný rôznorodých zážitkov….a strašne rýchlo nám ubehol!

JANUÁR
V januári sme spoločne s prijímateľmi sociálnej služby riešili naše novoročné predsavzatia, ale i naše plány a priania do budúcnosti, čo sa samotného fungovania v dennom stacionári týka, tzn. čo by sme chceli dosiahnuť, zorganizovať, urobiť…Takéto rozhovory sú pre nás v dennom stacionári veľmi dôležité, nakoľko vždy chceme poskytovať kvalitnú sociálnu službu a je pre nás dôležité, nech sa aj prijímatelia sociálnej služby aktívne podieľajú na živote v dennom stacionári. V januári sme sa taktiež zúčastnili novoročnej muzikoterapie v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre.

FEBRUÁR
Február bol pre nás všetkých jedným z najlepších mesiacov v roku, nakoľko sme si v rámci denného stacionára zorganizovali fašiangovú zábavu, avšak nie hocijakú – tentokrát to bola zábava bez rodičov! Pre viacerých z nás to veľa znamenalo, nakoľko nie všetci naši prijímatelia sociálnej služby sa môžu ísť kedykoľvek a kamkoľvek zabaviť – takéto príležitosti sú pre nich vzácne. Úlohu DJ-a sme tentokrát taktiež vzali do vlastných rúk a fašiangová zábava dopadla na 1*! Prijímatelia sociálnej služby prezlečení v maskách, vyzdobené priestory, šišky, fánky, tanec a zábava do večerných hodín. Okrem fašiangovej zábavy tento mesiac v našich srdciach rezonovala aj jedna z najkrajších muzikoterapií vôbec – na tému „zaľúbené piesne“.

MAREC
Marec bol pre nás dosť hektický, avšak nám hektika nevadí 🙂 V marci sme navštívili Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, aby sme si pozreli dychberúcu inscenáciu „Doktor Faust“, ktorou nás previedol Principál a od hercov v hlavových maskách sme nevedeli odtrhnúť zrak! Niekoľko dní na to sme dostali pozvanie od Slovenskej spoločnosti pre rozvoj špeciálnej gymnastiky, športu a tanca – Arabesky – osláviť s nimi svetový deň Downovho syndrómu spoločným cvičením a tancom. Podujatie sa konalo v mestskej športovej hale a s choreografiami v špeciálnej gymnastike sa na ňom predviedli i naše dve prijímateľky sociálnej služby. Marec je pre nás ešte každoročne dôležitý a významný aj z ďalšieho dôvodu – každoročne počas tohto mesiaca usporadúvame výstavku našich prác spojenú s jarným vystúpením v krajskej knižnici. Nebolo tomu inak ani tento rok a tak sme sa mohli odprezentovať v priestoroch knižnice a potešiť rodičov prijímateľov sociálnej služby pripravenými básničkami a piesňami o jari. Záver mesiaca patril novej spolupráci – s pani Magdou Griesbachovou sme sa dohodli na pravidelnom spoločnom cvičení pod jej vedením. Cvičenia boli zamerané na správne držanie tela a aj vďaka svojskému prístupu pani Magdy mali u našich prijímateľov sociálnej služby obrovský úspech!

APRÍL
Mesiac apríl si spätne všetci pamätáme ako mesiac, kedy sme sa naučili novú zručnosť – počítať na tzv. Abakuse – špeciálnom tritisíc rokov starom počítadle, v rámci hodín mentálnej aritmetiky. Spočiatku sme boli viacerí trošku skeptickí, či bude táto aktivita pre nás vhodná a či ju zvládneme, avšak nakoniec prekonala všetky naše očakávania! Počítanie na Abakuse prijímateľov sociálnej služby zaujalo natoľko, že viacerí si tieto špeciálne počítadlá zakúpili aj domov.

MÁJ
V máji sme sa už všetci spoločne tešili zo stále viac a viac rozkvitnutej prírody okolo nás. Krásy okolia, ktoré sa prebúdza po zimnom spánku opäť k životu, sme si vychutnávali aj cestou na turistickom vláčiku, ktorej sme sa v tento mesiac zúčastnili. No a keďže kvety a farby milujeme, aj tento rok sme zašli spoločne na mestskú tržnicu a vybrali si tie najkrajšie letničky, o ktoré sa doteraz spoločne staráme – v našom výbere nechýbali muškáty, surfínie a petúnie, ktoré nám krášlia naše bežné dni ♥

JÚN
Keďže návšteva divadla počas mesiaca marec mala veľký úspech, rozhodli sme sa divadlo navštíviť aj počas mesiaca jún – tentokrát sme navštívili Divadlo Andreja Bagara v Nitre a pozreli sme si predstavenie Robin Hood. Atmosféra divadla mala opäť veľký úspech a všetci sme so zatajeným dychom čakali, ako Robin Hood dopadne. Po divadle sme spoločne navštívili kaviarničku v centre mesta, kde sme spoločne diskutovali a rozoberali naše dojmy z predstavenia. Mesiac jún bol pre nás výnimočný ešte v jednom ohľade – v júni sme zorganizovali aj krásnu ,,guláš párty“ – obdobu grilovačiek z minulosti, tentokrát sme však stavili na guláš, ktorý si všetci pochvaľovali. Čo nás však potešilo najviac, bol fakt, že pozvanie na našu párty prijala skupina Dora, ktorej členovia to poriadne roztočili a naši prijímatelia sociálnej služby mali prekvapenie, ako sa patrí (keďže dopredu o ničom netušili). Spoločne sme sa zabávali do večerných hodín a sme nesmierne šťastní, že sa nám takáto krásna akcia podarila.

Okrem uvedených aktivít sa pravidelne každý mesiac zúčastňujeme vystúpenia Nitrianskych heligonkárov, za čo im zo srdca ďakujeme! Taktiež sa snažíme v rámci denného stacionára separovať odpad a pravidelne hovoriť o dôsledkoch odpadu, ale i obalov na životné prostredie (radi taktiež navštevujeme bezobalový obchod, ktorého myšlienka nás všetkých nadchla). Taktiež sa snažíme pravidelne navštevovať Ponitrianske múzeum a mestský park, ktorý patrí k našim srdcovkám v akomkoľvek ročnom období.

Uplynulý polrok bol pre nás teda polrokom zážitkov a krásnych podujatí a veríme, že minimálne rovnako dobrý bude aj polrok nasledujúci 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Téma ľudských práv sa nás dotýka takmer vo všetkých oblastiach života. Či už doma, v škole, v dennom stacionári, v práci – ľudské práva máme všetci a všade rovnaké, ľudské práva sa dotýkajú rovnako ako prijímateľov sociálnej služby, tak i zamestnancov. Vieme ale definovať, ktoré to tie základné ľudské práva sú? Aký je rozdiel medzi právami a povinnosťami? Vieme uviesť konkrétne príklady? Vieme, ktoré sú základné ľudsko-právne dokumenty, ktoré nám tieto práva garantujú? Tieto všetky oblasti boli témou prednášky o základných ľudských právach, ktorú sme si v dennom stacionári zorganizovali. Na prvý pohľad téma, ktorá sa mohla niektorým zdať ako nezaujímavá, následne prirodzene prešla do diskusie a pri uvádzaní konkrétnych príkladov sme sa spoločne všetci aj dobre pobavili. Na záver sme skonštatovali, že takáto aktivita sa nám páčila – niečo nové sme sa naučili, niečo sme si zopakovali, keďže – ako u nás v dennom stacionári často hovoríme – opakovanie je matka múdrosti – a taktiež sme sa aj spoločne zasmiali. Dodržiavanie základných ľudských práv je dôležitou témou, o ktorej je potrebné hovoriť.

Taktiež je dôležité, aby si bol každý človek svojich práv vedomý a zároveň aby sme vedeli rozlíšiť, aké sú naše práva a povinnosti vo vzťahu k ostatným kamarátom v dennom stacionári, ale i vo vzťahu prijímateľ sociálnej služby vs. zamestnanec. Ľudské práva prináležia všetkým ľudským bytostiam a taktiež nám zaručujú rovnosť, bezpečnosť, dôstojnosť a slobodu. Ľudské práva nám umožňujú žiť slobodne – a sloboda je to najdôležitejšie a najkrajšie, čo v živote máme.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Rok 2023 je pre nás v dennom stacionári akýmsi rokom návratu ku starým zvykom. Rokom, kedy po dlhých dvoch rokoch sa opäť pomaly začínajú organizovať spoločenské podujatia, ktoré mali uplynulé dva roky pauzu. Po dlhých dvoch rokoch nahrádzajú neosobné stretnutia cez Zoom osobné pohľady, úsmevy, fyzická prítomnosť. Zrejme nikdy sme neoceňovali tieto veci viac! Podanie ruky, objatie, potľapkanie po pleci… drobnosti, ktoré robia naše každodenné životy veselšie a krajšie. Drobnosti, ktoré nám tak veľmi chýbali. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sú pre nás tieto veci obzvlášť dôležité. Tam, kde nie je možné vyjadriť náklonnosť a sympatie slovom, často stačí milý pohľad, úprimný úsmev, či pohladkanie po ruke… jednoducho „veci“, ktoré ťažko zažiť na diaľku. Aj preto sa všetci v dennom stacionári momentálne z pribúdajúcich spoločenských podujatí veľmi tešíme. Uplynulé dni sme sa zúčastnili hneď niekoľkých. Okrem pravidelnej návštevy krajskej knižnice za účelom muzikoterapie sme navštívili aj Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, kde nás príbeh o tajomnom Faustovi v inscenácií Doktor Faust doslova priklincoval k sedadlám a my sme z bábiek nadrozmernej veľkosti – hercov v hlavových maskách – nemohli spustiť zrak!

Celým príbehom nás sprevádzal Principál, (aj) vďaka čomu nás predstavenie doslova pohltilo. Ďalšou významnou udalosťou bolo pre nás pripomenutie si Svetového dňa Downovho syndrómu (21. marec), pri príležitosti ktorého sme dostali pozvanie od Slovenskej spoločnosti pre rozvoj špeciálnej gymnastiky, športu a tanca – Arabesky, ktorá chcela osláviť tento krásny deň tancom a ukážkami choreografií zo špeciálnej gymnastiky. V mestskej športovej hale sme sa zúčastnili tohto krásneho podujatia, na ktorom sa predstavili aj dve z našich prijímateliek sociálnej služby a predviedli nám svoje umenie v rámci jednotlivých disciplín špeciálnej gymnastiky. Podujatie sa nieslo vo veľmi príjemnej, rodinnej atmosfére, čo vyústilo až do spoločného tanca, ktorý sme si všetci veľmi užili. Na podujatí bolo vidieť ešte jednu zvláštnosť – takmer všetci mali na každej nohe inú ponožku – aj týmto malým a milým gestom vieme vyjadriť podporu ľuďom s Downovým syndrómom. No a keďže sa pomaličky (ale isto!) blíži jar so všetkým, čo k tomu patrí – a teda aj s teplejším počasím – príchod jari sme oslávili vystúpením a výstavkou v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre. Knižnica nám poskytla priestor a my sme sa pripravili na príchod jari tak, ako sa patrí – básničkami o jari, spevom a tancom. Prijímatelia sociálnej služby sa na svoje vystúpenia pripravovali naozaj svedomito, z čoho mali prítomní rodičia veľkú radosť.

Okrem vystúpenia sme mali v knižnici pripravenú aj jarnú výstavu – ako už názov napovedá, išlo o prezentáciu šikovnosti a tvorivosti našich prijímateľov sociálnej služby formou výstavy vlastnoručne vyrobených výrobkov – tentokrát na tému Veľkej noci a prichádzajúcej jari. Na výstave teda bolo vidieť maľované trblietavé vajíčka, farebných zajačikov, či veľkonočné záložky do kníh. S témou prichádzajúcej jari súvisí aj postupné „prebúdzanie sa“ po dlhej zime v zmysle častejšej pohybovej aktivity práve v jarných mesiacoch. Počas dlhých zimných večerov sme predsa len častejšie inklinovali k ,,oddychovým“ aktivitám, naopak prebúdzajúca sa príroda okolo nás a jarné slnko si priam pýta rozhýbanie sa a viac pohybu. Aj z tohto dôvodu nás nesmierne potešila príležitosť pravidelne si zacvičiť pod ohľadom skúsenej pani Magdalény Griesbachovej, ktorá sa pohybu venuje celý svoj život.

Pani Magda nás pri pravidelných stretnutiach učí, ako správne držať telo, ako si ho vedieť správne ponaťahovať, jednoduché cviky s loptou a taktiež – to pre nás najzábavnejšie – ako sa pomocou pohybu vyjadriť. Opäť oceňujeme možnosti vyjadrenia sa inak ako slovami – či už zábavným gestom, vrúcnym pohľadom či úprimným úsmevom. A tých úsmevov je na týchto cvičeniach teda neúrekom 🙂 Sme šťastní, že naše životy sa vo viacerých smeroch vracajú do obdobia pred pandémiou a veríme, že to tak už navždy ostane. ♥
Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka