„Sadím, sadíš, sadíme!“ Aj takýmto heslom by sa dali vyjadriť naše každoročné (a veľmi obľúbené!) aktivity počas teplých mesiacov v dennom stacionári. Sadenie kvetov a následná starostlivosť o ne sa stali jednou z najobľúbenejších aktivít. S prijímateľmi sociálnej služby každý rok rozmýšľame, aké kvietky a kam vysadiť. Tento rok sme mali rozhodovanie uľahčené, keďže všetky kvety, o ktoré sa aktuálne staráme, nám boli podarované alebo sme si ich vypestovali zo semienka.

Rodičia našich prijímateľov nám priniesli prebytky z ich vlastných balkónov a záhradiek a nám vznikla krásna a farebná letná terasa. Aksamietnice, muškáty, ale i kapucínka a bylinky sa tešia veľkej obľube. Prijímatelia sociálnej služby zasadili kvety do kochlíkov a kvetináčov a tentokrát i priamo do pôdy v okolí terasy denného stacionára. V minulosti sme si na priestranstve pred terasou spoločne pestovali bylinky, avšak pri menení potrubia pred niekoľkými rokmi bol celý náš bylinkový záhon vplyvom prác na novom potrubí zničený. Následne na uvedenom mieste začali voľne rásť rôzne kríky a každý rok sme viedli diskusie, či kríčky voľne ponechať alebo sa pokúsiť opäť vypestovať pôvodný bylinkový záhon. Tento rok sme sa spoločne zhodli, že bylinky budú predsa najlepšou voľbou a tak práce mohli začať. Najprv bolo potrebné ostrihať divo rastúce kríky a následne plochu vyčistiť, nakoľko v nej bolo množstvo rôznych koreňov. Pod koreňmi bola textília, ktorú sme taktiež odstránili a priestor sme prekyprili. Následne sme ho zarovnali a nechali chvíľu odpočívať. V tomto bode sme sa modlili za dážď, ktorý naozaj prišiel a pôda bola pripravená na naše bylinky.

Dnes už krásne vidieť drobnú mätu, medovku a kapucínku. Z jednej strany sme zasadili aj papraď a aksamietnice. Bylinky chodíme pravidelne polievať a s radosťou sledujeme každý centimeter, čo podrástli. U prijímateľov sociálnej služby pravidelnou starostlivosťou o kvety budujeme zmysel pre zodpovednosť, ale taktiež sa snažíme neustále apelovať na dôležitosť prepojenia s prírodou – tak ako bylinky a kvietky potrebujú pri raste nás, tak prírodu potrebujeme my ❤

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre je jedným z našich partnerov, s ktorým dlhoročne spolupracujeme. Okrem pravidelného hudobno-dramatického pásma v knižnici každoročne vystavujeme výrobky, ktoré vyrobili naši prijímatelia sociálnej služby a raz ročne organizujeme aj vystúpenie pre rodičov. Vystúpenie má zväčša veľkonočný alebo jarný nádych a spoločne s prijímateľmi sociálnej služby sa aj takouto formou snažíme privolať prvé jarné lúče, naladiť sa na jarné obdobie a celkovo privítať jar. Už týždne pred vystúpením to u nás v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím doslova žije prípravami – každý má pridelenú ,,svoju“ úlohu, ktorej sa svedomito venuje – niekto sa učí básničku, niekto nacvičuje spev s našim pánom dobrovoľníkom, niekto vyrába záložky do kníh, iný náramky, ďalší trénuje na flaute, dievčatá nacvičujú tanečnú choreografiu.

Tohtoročné vystúpenie sa konalo 19.apríla a zahájili sme ho krátkym príhovorom o prichádzajúcej jari a hneď prvé vystúpenie malo za úlohu zaujať, rozveseliť a ,,nabudiť“ našich hostí – čo sa do bodky podarilo – temperamentné tanečné vystúpenie s názvom ,,Čokoláda“ v podaní našich dievčeniec v nádherných ohnivo-červených sukniach pod záštitou Arabesky bolo neprehliadnuteľné, intenzívne, živé. Nasledoval spoločný spev nášho dua – Paľko s Majkou v doprovode gitary s našim pánom dobrovoľníkom – za pár minút rozospievali celú sálu. Nasledovalo privolávanie jari formou recitácie jarných básničiek v podaní našich prijímateľov sociálnej služby – či už individuálnou formou alebo vo dvojiciach. Básničky a riekanky sa striedali so spevom, ktorý doprevádzal náš pán dobrovoľník na gitare. Ďalšia z našich prijímateliek sociálnej služby sa predviedla hrou na flaute, taktiež v spolupráci s našim pánom dobrovoľníkom.

Všetky vystúpenia boli výnimočné, ale jedno malo pre nás všetkých špeciálny význam – a to naše spoločné vystúpenie, v rámci ktorého sme si všetci spoločne zaspievali a ten komu sa spievať nechcelo, tak nám pomohol s našimi rekvizitami, ktoré sme spoločne vyrobili – dôležité však bolo, že sme sa všetci spoločne zišli na pódiu a spoločne sme si to užili!

V ďalšej časti vystúpenia sa predviedlo naše osvedčené duo v podaní prijímateľky sociálnej služby a jej otca, ktorí nám zahrali na gitare a zaspievali. Po bohatom kultúrnom programe nasledoval jarný kvíz, ktorý pre našu partiu pripravila kolegyňa z denného centra. Zapojil sa naozaj každý. V neposlednom rade bolo pre nás v tento deň dôležité aj to, že sme mali možnosť odprezentovať šikovnosť a tvorivosť našich prijímateľov sociálnej služby formou výstavy výrobkov, ktoré sme spoločne vyrobili. Výstavku sme zahájili 19.apríla a výrobky vyrobené našimi prijímateľmi sociálnej služby budú v knižnici vystavené počas celého mesiaca. Výstavka aj vystúpenie boli pre nás všetkých krásnym a emotívnym zážitkom, z ktorého môžeme čerpať energiu ešte nasledujúce týždne ❤

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Zvieratá a príroda – dve z najobľúbenejších tém, ktorým sa v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím často venujeme. Nielen naša vzájomná prepojenosť, ale taktiež dôležitosť dopadu našich rozhodnutí na svet okolo nás. S prírodou sa snažíme žiť v harmónií a neničiť ju. Podobne to cítime aj pri zvieratách – väčšina z nášho kolektívu patrí k milovníkom zvierat. V rámci rôznych diskusií často hovoríme o vlastných zážitkoch s našimi (štvornohými) priateľmi, ale zvieratá často nájdeme aj v rôznych bájach a povestiach, ktoré si z času na čas čítame. Keď sme sa dozvedeli o výstave s názvom „Medzi nami zvieratami“, hneď sme vedeli, že toto bude pre nás to pravé orechové 🙂

Výstava pozostávala zo štrnástich interaktívnych exponátov, ktoré mali za úlohu nás pobaviť, vzdelať, ale i pomôcť rozvíjať naše osobné zručnosti. A teda splnili to do bodky! Hlavnou myšlienkou bolo porovnanie rôznych parametrov medzi ľuďmi a zvieratami, ako napríklad váha, dĺžka skoku, zorný uhol, rýchlosť behu, srdcový rytmus a podobne. Našich prijímateľov sociálnej služby zaujali aj aktivity týkajúce sa zmyslov, nakoľko aktivity takéhoto druhu už poznajú z našich bežných dní – napr. podľa čuchu zistiť, o akú vec ide a ktoré pachy sú pre zvieratá odpudzujúce a ktoré ich naopak prilákajú, alebo na základe hmatu zistiť, o aké zviera sa jedná. V prípade zraku sme si mohli vyskúšať, ako vidia rôzne živočíchy a pri exponáte zameranom na sluch sme si zas mohli overiť, do akej frekvencie počujú naše uši a prípadne si porovnať výsledky so zvieratami.

Zaujímavosťou bola aj slepá mapa týkajúca sa zemepisného výskytu zvierat, či panely s obrysmi zvierat, pri ktorých sme si mohli názorne porovnať, akí veľkí alebo malí oproti danému zvieraťu sme. Exponát, ktorý vzbudil najviac pozornosti, bol odtlačok tela, kde si prijímatelia sociálnej služby mohli odtlačiť svoje telo, resp. jeho časť do matice bodov na posuvných tyčkách a vytvoriť tak 3D kópiu svojho reliéfu – podobne, ako keď zanechávajú stopy zvieratá. Rýchlosť behu si prijímatelia sociálnej služby vyskúšali na bežiacom páse a pri dĺžke skoku bolo cítiť aj zdravú súťaživosť – každý sa snažil doskočiť čo najďalej. Výstava mala úspech a ešte dlho po jej skončení sme spoločne diskutovali na uvedené témy.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Marec a apríl sú pre nás v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím charakteristické (okrem iného) aj tým, že vyjadrujeme solidaritu a spolupatričnosť 21.marca ľuďom s Downovým syndrómom a 2.apríla ľuďom s poruchami autistického spektra. Prvý spomenutý deň si obliekame rôzne ponožky, aby sme vyjadrili, že aj inakosť a rozdielnosť sú v poriadku. V apríli sa zas obliekame do modrej farby, ktorá je symbolom komunikácie a my tak vyjadrujeme úctu a rešpekt osobám s poruchami autistického spektra. Porozumenie a rešpekt k rozdielnosti sú taktiež hlavnými atribútmi podujatia, ktorého sme sa už po druhý raz zúčastnili v Mestskej športovej – oslavy svetového dňa Downovho syndrómu.

Podujatie sa konalo pod záštitou Arabesiek, s ktorými si dlhodobo budujeme pekné vzťahy, nakoľko dve z našich prijímateliek sociálnej služby sú ich súčasťou. V tento krásny deň sme tak mali možnosť vidieť vystúpenia špeciálnej gymnastiky, tanečné vystúpenia a taktiež sme mali možnosť aj spoločne si zatancovať či vyskúšať si rôzne športové stanovištia, z ktorých bolo každé zamerané na niečo iné, napr. obruče hula-hoop, penové prekážky, prekážkový beh či gymnastická hrazda. Tolerancia inakosti ako základ inklúzie – v takomto duchu sa niesla oslava svetového dňa Downovho syndrómu a my sme veľmi radi, že sme mohli byť súčasťou ❤

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Fašiangové obdobie nám tento rok ukončil štrnásty február, čiže deň oslavy sv. Valentína. V dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím si každý rok spoločne s prijímateľmi sociálnej služby prečítame príbeh o tom, kto to Valentín bol a prečo tento deň pripadá práve na spomínaný dátum. Romantický príbeh o Valentínovi nás každoročne rozcíti a potom už chýba len krôčik k tomu, aby sme sa naladili na valentínsku nôtu – výrobu srdiečok, valentínskych pozdravov, či tematickej výzdoby. Tento deň vnímame ako príležitosť prejaviť si náklonnosť – nielen partnerskú, ale i kamarátsku, príp. náklonnosť voči našim milovaným (napr. rodičom a pod.).

Aj tento rok v dennom stacionári vznikli krásne vyznania vo forme valentínskych pozdravov adresovaných členom rodiny. Okrem toho, že sa to v dennom stacionári srdiečkami len tak hemžilo, tak tento rok sme pre prijímateľov sociálnej služby zorganizovali aj valentínsky kvíz, ktorý preveril naše znalosti v oblasti zaľúbených piesní, filmov, či celkovo hudby. Prijímatelia sociálnej služby hádali znelky a ukážky z najznámejších filmov o láske a spoločne sme si všetci pripomenuli, že práve láska je tá najmocnejšia, tá, ktorú netreba vysvetľovať či chápať, stačí ju jednoducho cítiť ♥

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Fašiangy patria v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ku každoročne obľúbenému obdobiu v roku. Prijímatelia sociálnej služby vždy už netrpezlivo čakajú, aký program si spoločne vymyslíme. Každoročne si zvykneme formou prednášky a následnej diskusie, príp. za využitia metódy brainstorming, pripomenúť, čo to vlastne fašiangy sú, ako dlho trvajú a čím je charakteristické toto obdobie.

Čo sa týka samotného programu, tento rok sme opäť vyskúšali niečo nové – fašiangovú zábavu hneď zrána, počas bežnej prevádzky denného stacionára. Priestory denného stacionára tak ožili farbami, maskami, balónmi, pre prijímateľov sociálnej služby sme pripravili tematické občerstvenie, kde nemohli chýbať tradičné šišky či modernejšie donuty. Pozvanie v rámci kultúrneho programu prijala Nitrianska heligónka, ktorá nám na fašiangoch zahrala.

Prijímatelia sociálnej služby si už vopred vlastnoručne vyrobili škrabošky a tak sa denný stacionár na dva dni premenil na miesto plné zábavy, masiek, hudby a smiechu. Prijímatelia sociálnej služby si následne hrali rôzne piesne na želanie a každý si mohol dosýtosti zatancovať – odzneli naši obľúbení interpreti, ako napríklad Paľo Habera, nezabudnuteľný Meky Žbirka, Marika Gombitová a podobne.

K nezabudnuteľným zážitkom určite patrí aj hit ,,Jede, jede mašinka“ a tanec naprieč priestormi denného stacionára, či tanečné vystúpenie prijímateľov sociálnej služby a následné hodnotenie členov poroty volených z našej partie 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka