Vianoce sú obdobím pokoja, pohody, rozjímania a radosti v kruhu rodiny. No nesmieme zabúdať ani na tých, ktorí už svoju rodinu nemajú a vianočné sviatky trávia sami. Najzraniteľnejší sú deti a seniori.

Vďaka projektu „Vianočný zázrak ˮ majú ľudia možnosť prejaviť ľudskosť, súcit s osamelými prijímateľmi sociálnych služieb, naplniť ich vianočné priania a vrátiť im tak do života kúsok Vianoc. Zapojiť sa mohol každý, kto chcel potešiť osamelých prijímateľov sociálnych služieb.

Zázraky sa diali aj v Zariadení sociálnych služieb Zobor.

Naším prijímateľom počas predvianočného obdobia postupne chodili balíčky plné darčekov. Všetky darčeky, ktoré prišli boli nimi vysnívané. Vo Vianočnom zázraku bola rôzna kozmetika, knihy, krížovky, sladkosti oblečenie a iné. Aj keď išlo len o maličkosti prijímatelia boli milo prekvapení a šťastní, že si na nich niekto spomenul.

Z celého srdiečka ĎAKUJEME všetkým, ktorí sa zapojili do projektu a vyčarili úsmev na tvárach našich prijímateľov.

Zo srdca ĎAKUJEME JUDr. Ing. Alžbete Kováčikovej za vianočné tašky plné dobrôt, ktorými potešila vybraných prijímateľov sociálnej služby v našom zariadení.

Dňa 13.12.2022 k nám do Zariadenia sociálnych služieb, Zobor zavítali manželia Stankovičoví z Akadémie pre rozvoj intelektu AMAKIDS. Táto akadémia pôsobí vo viacerých mestách na Slovensku a ponúka svoje programy pre rozvoj inteligencie prostredníctvom mentálnej aritmetiky. Pre priblíženie týchto programov nám manželia predstavili unikátne počítadlo ABAKUS s konkrétnymi príkladmi, ktoré si vyskúšali aj naši prijímatelia sociálnej služby. Počítanie s abakusom bolo pre prijímateľov sociálnej služby veľmi zaujímavé, nenáročné. Pre lepšie pochopenie o čo vlastne ide, načrieme v krátkosti do histórie.

Abakus (z lat. abacus) je jednoduchá a historicky veľmi stará mechanická pomôcka, takzvané počítadlo pochádzajúce z Ázie, ktoré používali mnohé národy, ako napríklad Sumeri, Egypťania, Gréci, Peržania. V mnohých krajinách je bežne používané dodnes. Existuje viacero druhov abakusu, no najznámejší je ten japonský – SOROBAN.

U starovekých Egypťanov mala tvar dosky z vypálenej hliny, v ktorej boli vyryté zvislé žliabky. V nich sa posúvali nahor i nadol „počítacie“ kamienky. Rimania abakus zdokonalili: nahradili hlinu bronzom a v drážkach sa pohybovalo deviatimi kamienkami alebo jedným väčším v hodnote päť, a štyrmi malými. Každý žliabok označoval jeden číselný rad (jednotky, desiatky, stovky…), navyše tu bol žliabok určený pre dvanástiny. Tento abakus umožňoval základné aritmetické operácie i s veľkými číslami.

Práca na abakuse je jednoduchá a potrebné vedomosti sa získavajú rýchlo, hravým a zábavným spôsobom. Podstatou abakusu je fakt, že si za jeho pomoci človek predstavuje čísla ako hmotnú vec a nie ako abstraktný pojem. Každé číslo, akékoľvek veľké, sa môže ľahko a jednoducho znázorniť určitým rozvrhom guľôčok. Posúvanie guľôčok umožňuje človeku vnímať ich dotykom, vidieť farbu, počuť zvuk práce na počítadle. Počas premýšľania o číslach a matematických operáciách zapájame súčasne viac zmyslov, čím je proces učenia efektívnejší.

Po úspešnom zvládnutí práce s číslami na abakuse začína mentálne počítanie. Abakus sa viac nepoužíva fyzicky, ale sa predstavuje v mysli a vtedy sa začína mentálne počítanie (mentálna aritmetika). Týmto spôsobom sa staroveké počítadlo mení na dômyselné mentálne zariadenie, pomocou ktorého sa počítanie odohráva v ľudskom vedomí. Zlepšuje sa schopnosť používať obe mozgové hemisféry súčasne. Pravidelným tréningom sa rozvíja logika, pozornosť, pamäť, sústredenosť, fotografická pamäť, predstavivosť, kreativita a emocionálna inteligencia. V západných krajinách sa táto metóda mentálnej aritmetiky používa napríklad aj pri boji s alzheimerom a práve preto sa do tejto metódy môžu zapojiť aj dospelí a seniori.

Hodina mentálnej aritmetiky nadchla nielen zúčastnených zamestnancov ale i prijímateľov sociálnej služby a preto veríme, že v novom roku nadviažeme na ďalšiu spoluprácu a otvoríme kurz pre našich prijímateľov.

K decembru neodmysliteľne patria Vianočné trhy a Vianočné mestečko. Dňa 07.12.2022 sa v átriu Zariadenia sociálnych služieb Zobor, konalo symbolické Vianočné mestečko, ktoré slávnostným príhovorom otvorila pani riaditeľka PhDr. Libuša Mušáková.

Prijímatelia sociálnej služby si pochutnali na teplom punči, ktorý príjemne rozvoňal celé átrium. V ponuke boli rôzne druhy suchých koláčikov, zákuskov a slaného pečiva.

Počas občerstvenia si prijímatelia spoločne zaspievali Tichú noc a iné koledy. Stromček svetielka, hudba a vôňa punču skvele dotvárala atmosféru typickú pre blížiace sa Vianoce. Na záver nám jeden z prijímateľov zahral krásne koledy na klavíri. Prijímatelia sociálnej služby mali radosť nielen z občerstvenia, ale aj zo spoločne stráveného času.

Rýchlo plynúcim časom sa otvárajú brány tohtoročného Adventu. Stojíme pred novým začiatkom, pred novým rozhodnutím, pred novou cestou, pred novou príležitosťou, i pred novou otázkou… „Ako prežiť tohtoročný Advent?“ Aby bol iný ako po tie ostatné roky v našom živote, čo všetko by sme mohli zmeniť, aby sa naplnili všetky naše očakávania, túžby a predstavy? Dopredu nevieme či bude výnimočný, všedný, skromný alebo každodenný.

Vôkol nás pribúdajú vianočné svetlá, všetko dýcha atmosférou Vianoc. Myslíme na darčeky, prípravy, predvianočný zhon. Ale to najdôležitejšie nám akosi v tom zhone uniká. Malo by to byť obdobie pokoja, rozjímania, dobročinnosti, upokojenia. Obdobie počas ktorého majú ľudia príležitosť prehĺbiť lásku k blížnemu, prejaviť ľudskosť a súcit. Pre veriacich ide aj o duchovnú prípravu na slávenie Vianoc, kedy počas 4 nedieľ pred Štedrým večerom zapaľujeme postupne sviece na adventom venci a čakáme príchod Spasiteľa.

Tieto duchovné prípravy sa konajú aj v našom zariadení pod vedením sociálnej pracovníčky Mgr. Slamkovej, ktorá jeden deň v týždni organizuje stretnutie veriacich prijímateľov sociálnej služby. Stretnutie prebieha v spoločenskej miestnosti, pri adventom venci. Čítajú sa biblické príbehy, liturgické texty zo Sv. písma, zvyky a tradície, ktoré sa spájajú s týmto obdobím. Na záver stretnutia sa vyslovia modlitby, Modlitba Pána, Anjelské pozdravenie, Anjel Pána.

Voňavé ručne vyrábané mydlo a kozmetika sa dnes teší veľkej obľube. Je to skvelý darček, ale aj praktická vec do kúpeľne. Dňa 30.11.2022 sa o výrobu takýchto mydielok pokúsili aj naši prijímatelia sociálnej služby v priestoroch tvorivej dielne pod vedením Mgr. Drzsíkovej, PhD. Na výrobu využili glycerínovú mydlovú hmotu, ktorú rozpustili vo vodnom kúpeli a následne vlievali do silikónových formičiek v tvare obdĺžnika a srdiečka.

Hmotu mohli ozdobiť sušenými bylinkami a kvetmi (levanduľou a lupeňmi z ruží) . Na záver do hmoty pridali rôzne farby, vône a silice. Vyrobiť si takéto mydielko bolo veľmi jednoduché, rýchle a nenáročné na čas a pomôcky. Prijímatelia sociálnej služby mali radosť z uvedenej aktivity a finálnych výrobkov.

V Zariadení sociálnych služieb Zobor sa dňa 09.11.2022 pod vedením Mgr. Anny Krenickej uskutočnila prezentácia hudobnej tvorby speváčky Hany Zagorovej.
PSS mali záujem si zaspomínať na hudobnú tvorbu s prvkami reminiscencie speváčky Hany Zagorovej, ktorá zomrela 26.08.2022 ako 75 ročná, pretože bola súčasťou ich života.
Bola speváčka, herečka, textárka a moderátorka. Dlho trpela poruchou krvotvorby, jej stav sa ešte zhoršil po tom, čo prekonala covid a trpela následným postcovidovým syndrómom.
Hana Zagorová sa stala jednou z najúspešnejších osobností českej populárnej hudby. Naspievala takmer 900 piesní a v rokoch 1977 až 1985 vyhrala deväťkrát po sebe anketu Zlatý Slávik a získala množstvo ďalších cien. Hana Zagorová sa narodila 6. septembra 1946 v obci Petřkovice pri Ostrave. Otec bol stavebným inžinierom a matka pracovala ako učiteľka. Ako sedemročná začala hrať na klavíri.
Na podnet otca sa v roku 1963 prihlásila do speváckej súťaže Hľadáme nové talenty, v ktorej zvíťazila. Pravidelnú spoluprácu s ňou nadviazal Ostravský rozhlasový orchester a populárna skupina Flamingo. Popri tom študovala v rokoch 1964 až 1968 herectvo na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne.
V roku 1968 bola v ankete Zlatý slávik piata. V roku 1969 sa presťahovala do Prahy, kde s orchestrom Václava Záhradníka nahrala prvú LP platňu Bludička. Účinkovala v divadle Apollo a spolupracovala s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu.

V rokoch 1972 až 1974 hosťovala v Divadle Semafor v inscenácii Kytice. Pre jej kariéru bola dôležitá spolupráca s basgitaristom Karlom Vágnerom, ktorý pre ňu napísal väčšinu piesní. Bol tiež kapelníkom skupiny, ktorá ju sprevádzala. Jej prvý spevácky partner bol Michal Prokop, v roku 1975 ho vystriedal Petr Rezek, s ktorým nahrala úspešné duetá Asi, asi, Duhová víla alebo Dotazník.
Pieseň Setkání naspievala s talianskym spevákom Drupim, s ktorým aj koncertovala. Známe sú aj skladby Tanečnice, Já jsem tvá neznámá, Maluj zase obrázky, či Kdyby se vrátil čas. V roku 1980 si zahrala jednu z hlavných úloh vo filmovom muzikáli Trhák. V ňom si zaspievala úspešný hit so slovenským hercom Jurajom Kukurom – Lásko, amore. V tomto období začala vystupovať s dvojicou Petr Kotvald – Stanislav Hložek. Spolu naspievali hity Inak to nejde, Můj čas, ústrednú skladbu v seriáli Sanitka a Holky z naší školky.
Preslávili ju aj skladby Ja som tvoja neznáma, Náš dom znie smiechom, Kamarát, Gvendolína alebo Maluj zase obrázky.
Jej prvým manželom bol od roku 1986 tanečník Vlastimil Harapes, s ktorým sa v roku 1992 rozviedla. Potom sa vydala za slovenského operného tenoristu Štefana Margitu.
V rokoch 1993 až 1998 mala vlastnú televíznu reláciu Když nemůžu spát. Zo zábavného programu, ktorý pripravovala s manželom Štefanom Margitom, vzišlo CD a DVD Hogo Fogo (2011).
V posledných rokoch vznikli albumy Vyznání (2014), O lásce (2016) alebo Já nemám strach (2018). V roku 2020 nahrali spolu s manželom Konečně spoločně…
V rámci prezentácie sa PSS zapájali do diskusie a pripomínali si nostalgicky rôzne časové úseky hudobnej tvorby Hany Zagorovej. Bol to pre nich emotívny zážitok s krásnym pocitom a spomienkou na speváčku „Haničku Zagorovú“.