Asi každý z nás sa už niekedy zamyslel nad tým, ako nás vidia ostatní a ako sa vidíme my – či už po fyzickej alebo mentálnej stránke. Niekto je príliš sebakritický, iný zas – naopak – plný sebavedomia a podobne. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa s prijímateľmi sociálnej služby často rozprávame o tom, ako pri rôznych situáciách vnímame jeden druhého. Všetci sa snažíme vedieť pomenovať, čo sa nám na niekom páči, aké jeho vlastnosti, resp. črty oceňujeme a pri konfliktných situáciách – naopak – čo sa nám na správaní druhého nepáči a podobne. Často sme zvyknutí (aj keď neúmyselne a podvedome) hodnotiť druhých – tentokrát sme sa však rozhodli skúmať samých seba 🙂
Postavili sme sa po jednom pred zrkadlo a pozerali sme sa na to, čo a ako vidíme a následne sme videné chceli preniesť na papier – nakresliť sa. Aj keď niektorí prijímatelia mali spočiatku váhavý postoj k tejto aktivite, činnosť dopadla tak, že sa zapojili aj takí prijímatelia sociálnej služby, ktorí bežne podobné aktivity nemajú veľmi v obľube. Motiváciou im zrejme bol aj fakt, že kto chcel, mohol si svoje dielo nalepiť na plagát s názvom ,,Naša partia“, ktorý aktuálne zdobí priestory nášho stacionára.
Prínosná a zaujímavá bola aj diskusia po dokončení kresieb, kedy sme sa spoločne rozprávali o tom, kto sa ako (a prečo) nakreslil.
Mgr. Zuzana Tóthová