Slnko, teplo, dlhšie dni…toto všetko sú indície, ktoré nám dávajú jasne najavo, že leto je pomaly, ale iste tu. Aj keď oficiálne nás prvý letný deň stále len čaká, človek má posledné dni pocit, že leto skutočne začalo. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím s prijímateľmi sociálnej služby často diskutujeme o ročných obdobiach, o jednotlivých mesiacoch, ich špecifikách a podobne. Keď padne reč na najobľúbenejšie ročné obdobie, väčšinou sa všetci zhodneme, že je to práve leto. Prijímatelia sociálnej služby v dennom stacionári majú toto obdobie spojené s časom dovoleniek, výletov, kúpalísk. Počas letných mesiacov sa snažíme s prijímateľmi sociálnej služby tráviť čo najviac času v exteriéri – či už prechádzkami po okolí, návštevou mestského parku, obľúbenej zmrzliny, či len kochaním sa na krásne vysadený areál, ktorý obklopuje terasu nášho stacionára.

Vysadené stromy, kríky, kvety, bylinky…to všetko doslova zatieňuje okolité panelové domy a človek má pri pobyte na terase denného stacionára pocit, akoby sa ani nenachádzal v strede sídliska, ale skôr niekde v parku. S prijímateľmi sociálnej služby často diskutujeme o prírode, jej dôležitosti, o tom, ako ju čo najmenej ničiť, ako sa snažiť jej pomôcť a žiť s ňou v harmónií. Viacerí prijímatelia sociálnej služby pochádzajú z rodinného domu so záhradkou a tak starostlivosť o rastliny a rôzne plodiny je im prirodzene blízka.

Po minulé roky sme na terase denného stacionára pestovali rajčiny, rôzne bylinky a tento rok sme sa rozhodli skrášliť si terasu aj výsadbou kvetov a byliniek do kvetináčov. Voľba padla na aksamietnicu, ktorá má okrem krásnej farby potenciál odpudzovať bodavý hmyz (vzhľadom na svoju charakteristickú vôňu, z čoho vzniklo aj ľudové pomenovanie ,,Smraďoška“) a z byliniek sme zvolili šalviu a oregano. Prijímatelia sociálnej služby rastliny spoločne zasadili, poliali, vybrali im vhodné miesto a budú sa o ne počas ich rastu starať, čo priaznivo ovplyvňuje schopnosť byť zodpovedný.

Letnú sezónu sme už v dennom stacionári zahájili, už len dúfať v pekné leto 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová

Mesiac jún je charakteristický tým, že hneď v prvý deň tohto mesiaca sa na Slovensku oslavuje Medzinárodný deň detí. Aj keď nám nie raz napadla myšlienka, či je vhodné tento deň sláviť – či sa nás ešte vôbec týka – s prijímateľmi sociálnej služby v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme sa zhodli na tom, že každý z nás má v sebe kus dieťaťa, detskej duše, ktorá v nás zrejme ostane už navždy 🙂 Preto sme sa rozhodli, že Medzinárodný deň detí spoločne oslávime.

Najprv sme si zopakovali, ako je to s pôvodom tohto sviatku a s jeho slávením vo svete a potom mali prijímatelia sociálnej služby možnosť zapojiť sa do rôznych súťažných aktivít. Čo sa týka vzniku Medzinárodného dňa detí, tak myšlienka oslavy tohto sviatku vznikla na Svetovej konferencií pre blaho detí, ktorá sa konala vo Švajčiarsku v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii sa zástupcovia jednotlivých krajín dohodli na schválení deklarácie, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a ďalšími otázkami týkajúcimi sa detí vo svete. Po konferencií zaviedli viaceré krajiny takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy, ktoré sa ich týkajú. Dátum, na ktorý tento deň pripadá, sa líši od krajiny ku krajine – u nás je to už spomenutý 1. jún, v Maďarsku je to napríklad posledná nedeľa v máji, v Japonsku je to 5. máj, v Mexiku 30. apríl, v Poľsku taktiež 1. jún a podobne. U nás sa tento sviatok oslavuje od roku 1950 zásluhou organizácií ako Medzinárodná federácia žien, Odborové združenie učiteľov a Svetová federácia demokratickej mládeže. Zaujímavosťou je ešte fakt, že organizácia UNESCO zvolila za Svetový deň detí a Deň svetového bratstva a porozumenia medzi deťmi 20. november.

Po spoločnej diskusii s prijímateľmi sociálnej služby o uvedených informáciách z histórie nasledovali súťažné aktivity – okrem iného sme lúštili tajničku, hádali logické úlohy a najviac sa všetkým páčila aktivita zameraná na to, ako dobre sa v dennom stacionári všetci navzájom poznáme – otázky a úlohy týkajúce sa našich záľub, koníčkov, povahových čŕt a podobne. Za snahu a zapojenie sa do aktivít čakala prijímateľov sociálnej služby sladká odmena, ktorej sa všetci potešili. Veríme, že takto strávený deň naplnil podstatu tohto sviatku – dať priestor a venovať pozornosť všetkým detským dušiam v nás a v našom okolí.

Mgr. Zuzana Tóthová

Asi každý z nás sa už niekedy zamyslel nad tým, ako nás vidia ostatní a ako sa vidíme my – či už po fyzickej alebo mentálnej stránke. Niekto je príliš sebakritický, iný zas – naopak – plný sebavedomia a podobne. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa s prijímateľmi sociálnej služby často rozprávame o tom, ako pri rôznych situáciách vnímame jeden druhého. Všetci sa snažíme vedieť pomenovať, čo sa nám na niekom páči, aké jeho vlastnosti, resp. črty oceňujeme a pri konfliktných situáciách – naopak – čo sa nám na správaní druhého nepáči a podobne. Často sme zvyknutí (aj keď neúmyselne a podvedome) hodnotiť druhých – tentokrát sme sa však rozhodli skúmať samých seba 🙂

Postavili sme sa po jednom pred zrkadlo a pozerali sme sa na to, čo a ako vidíme a následne sme videné chceli preniesť na papier – nakresliť sa. Aj keď niektorí prijímatelia mali spočiatku váhavý postoj k tejto aktivite, činnosť dopadla tak, že sa zapojili aj takí prijímatelia sociálnej služby, ktorí bežne podobné aktivity nemajú veľmi v obľube. Motiváciou im zrejme bol aj fakt, že kto chcel, mohol si svoje dielo nalepiť na plagát s názvom ,,Naša partia“, ktorý aktuálne zdobí priestory nášho stacionára.

Prínosná a zaujímavá bola aj diskusia po dokončení kresieb, kedy sme sa spoločne rozprávali o tom, kto sa ako (a prečo) nakreslil.

Mgr. Zuzana Tóthová

Mesiac máj je charakteristický viacerými sviatkami a jedným z týchto sviatkov je aj Deň matiek, ktorý sa na Slovensku oslavuje vždy druhú májovú nedeľu. Je to deň, kedy vzdávame úctu matkám a materstvu. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím si s prijímateľmi sociálnej služby každoročne tento sviatok pripomíname. V minulosti sme zvykli tento deň osláviť napríklad spoločnou grilovačkou, kedy si prijímatelia sociálnej služby pripravili rôzne básničky, pesničky a verše pre svoje mamičky.

Tento rok sme – vzhľadom na epidemiologické opatrenia – museli organizáciu spoločenského podujatia vynechať, no napriek tomu sme si Deň matiek pripomenuli po svojom – zorganizovali sme si menšiu prednášku o tomto sviatku a prijímatelia sociálnej služby vyrobili pre svoje maminy krásne pohľadnice, keďže všetci sme toho názoru, že vlastnoručne vyrobený darček sa cení najviac. Pri prednáške sme si spoločne pripomenuli, že už v dávnej minulosti ľudia oslavovali podobné sviatky po celom svete – napríklad v starovekom Grécku sa oslavoval sviatok plodnosti, spojený s uctievaním bohyne Rhey, ktorá predstavovala matku všetkých bohov. V Ríme to bola bohyňa Juno. V Anglicku sa v 16. storočí slávil tento sviatok pod názvom ,,Materská nedeľa“ – pripadala na pôstne obdobie pred Veľkou nocou. V tento deň sa mohlo služobníctvo vrátiť ku svojim matkám a stráviť s nimi deň. Myšlienka medzinárodných a pravidelných osláv tohto sviatku vznikla v roku 1907 na počesť Anny Reeves Jarvisovej, ktorá bola bojovníčkou za práva matiek a iniciovala kampaň, v rámci ktorej mal byť vyhlásený deň, ktorý by sa venoval oslave matiek. Verejne oslávený bol tento sviatok o rok neskôr a za oficiálny ho vyhlásil v roku 1914 americký prezident Woodrow Wilson. Anna Jarvisová ťažko znášala fakt, že sviatok sa stal komerčným – v dobe svojej smrti v roku 1948 dokonca lobovala za jeho odstránenie z kalendára.

U nás sa tento sviatok začal oficiálne sláviť v roku 1923 zásluhou dcéry T.G. Masaryka Alice Masarykovej v bývalom Československu. Počas komunizmu sa sviatok nahradil Medzinárodným dňom žien ( v marci) a opätovne sa začal oslavovať v roku 1989 – počas druhej májovej nedele. Niet pochýb, že Deň matiek je naozaj dňom, kedy môžeme preukázať úctu, lásku a rešpekt tým, ktoré dokážu nahradiť každého, ale ich nedokáže nahradiť nik – našim maminkám ♥

Mgr. Zuzana Tóthová

V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa neustále snažíme harmonogram činností obmieňať tak, aby prijímatelia sociálnej služby mali možnosť venovať sa rôznym aktivitám, ideálne takým, pomocou ktorých si môžu potrénovať svoje schopnosti. Je síce pravda, že niektorí prijímatelia sociálnej služby uprednostňujú ,,svoje“ obľúbené stereotypné činnosti, avšak kto má záujem, vždy je možnosť vyskúšať si niečo nové. Kimove hry – skrátene ,,Kimovky“ sú výborné v tom, že možností, ako ich hrať, je neúrekom – záleží len na fantázií. O čo vlastne ide? Kimovky sú aktivity zamerané na zlepšenie pozornosti, koncentrácie, pamäte, ale taktiež na schopnosť vydržať istý čas v tichosti a pri jednej činnosti. Názov je odvodený od románu Rudyarda Kiplinga z roku 1901 Kim, v ktorom hrdina Kim hrá hru počas svojho výcviku ako špión. Existujú rôzne varianty, napr. zraková Kimovka, dotyková, zvuková a pod. Výhodou je možnosť prispôsobiť si činnosť schopnostiam aktuálne prítomných prijímateľov sociálnej služby a ich preferenciám. V dennom stacionári pravidelne obmieňame jednotlivé druhy Kimoviek.

Najobľúbenejšia je zrejme zraková a hneď za ňou dotyková Kimovka. Ako sa taká zraková Kimovka hrá? Vyberieme si ľubovoľný (a primeraný) počet rôznych predmetov – napr. pero, guma, kocka, minca, šnúrka, kľúč a pod. Predmety položíme na stôl a necháme prijímateľov sociálnej služby, nech si ich detailne prezrú a pomenujú ich. Následne predmety zakryjeme a úlohou prijímateľov sociálnej služby je zapamätať si čo najväčší počet z nich. Iný variant zrakovej Kimovky, známy aj pod názvom ,,Čo sa zmenilo?“, sa hrá tak, že zvolené predmety na stole rôzne popresúvame, prípadne niektorý z predmetov odstránime tak, aby zmeny prijímatelia sociálnej služby nevideli. Ich úlohou bude následne uhádnuť, ktoré predmety nie sú na svojom mieste, prípadne ktoré chýbajú. Pri dotykovej Kimovke zohráva hlavnú úlohu, ako už názov napovedá, dotyk – hmat. Do nepriehľadného vrecka vložíme rôzne predmety a prijímatelia sociálnej služby majú za úlohu pomocou dotyku zistiť, o aké predmety ide. Pri zvukovej Kimovke prijímatelia sociálnej služby hádajú predmety na základe zvuku – predmet vložíme do nepriehľadnej uzatvárateľnej nádoby a na základe zvuku je potrebné uhádnuť, o aký predmet ide a pod. Pri Kimovkách si prijímatelia sociálnej služby potrénujú kognitívne funkcie a často sa pri tom aj dobre pobavia a tak niet divu, že patria k obľúbeným činnostiam v dennom stacionári.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Päť ľudských zmyslov. Päť zázrakov, ktoré spolu „fungujú“ vo vzájomnej harmónií. Hovorí sa, že keď je jeden z týchto zmyslov oslabený, tak niektorý ďalší je – naopak – posilnený. Keď si napríklad vychutnávame dobré jedlo, niekedy sa stane, že pri tom privrieme oči akoby sme chceli chuť v ústach lepšie precítiť – bez rušivých zrakových vnemov. Niečo podobné sa nám prihodilo aj pri trénovaní nášho sluchu. Pre tento tréning sme zvolili ,,Pexeso pre uši“. O čo vlastne ide? Ako už názov napovedá, ide o obdobu klasického pexesa, akurát namiesto rovnakých obrázkov hľadáme rovnaké zvuky. Na hraciu plochu sa rozložia kocky farebnou stranou dolu a následne pomocou zvuku, ktorý kocka pri potrasení vydáva, je našou úlohou nájsť kocku so zhodným zvukom (a rovnakou farbou, ktorá slúži pre overenie správneho páru).

Znie to možno jednoducho, no potrápili sme sa veru viacerí. Pri hľadaní rovnakých zvukov sme mali pocit, že so zavretými očami to ide ľahšie. Najjednoduchšie sa nám hľadali zvuky pripomínajúce presýpanie piesku. O dosť náročnejšie bolo rozpoznať akési hrkanie, ktoré malo niekoľko rôznych podôb, či už išlo o zvuky tupé, ostré, hlasnejšie, tichšie a pod. Človek by neveril, koľko rôznych zvukov existuje a že popísať ich môže byť niekedy celkom náročné. Prijímatelia sociálnej služby sa pri tomto opise trošku potrápili, avšak niektorí prekvapili – rovnaké zvuky sa im podarilo nájsť takmer okamžite, zatiaľ čo iní, vrátane personálu, potrebovali pomoc. V tréningu jednotlivých zmyslov budeme pokračovať aj naďalej.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Veľká noc patrí spolu s Vianocami k najkrajším sviatkom v roku. Okrem kresťanského charakteru tieto sviatky sprevádza množstvo zvykov a tradícií. Veľká noc je úzko spätá so sviatkami jari – príroda sa po zimnom spánku prebúdza k životu, všetko je akési jasnejšie, farebnejšie, krajšie. Aj keď – rovnako ako minulý rok – aj tento rok bude mať Veľká noc trochu inú podobu, na akú sme zvyknutí, vzhľadom na epidemiologicé opatrenia, napriek tomu sa na ňu všetci tešíme.

S prijímateľmi sociálnej služby v dennom stacionári sme si čakanie na tieto sviatky spríjemnili výrobou tematickej výzdoby – spoločne sme namaľovali niekoľko krásnych veľkonočných plagátov, ktoré zdobia priestory denného stacionára. Okrem plagátov nám v stacionári nemôžu chýbať ani veľkonočné kraslice, ktoré si každoročne sami zdobíme. S prijímateľmi sociálnej služby sme si taktiež zorganizovali menšiu prednášku o Veľkej noci, kde sme si pripomenuli, čo znamenajú jednotlivé sviatky Veľkej noci a s akými tradíciami sú späté. Prednáška plynule prešla do diskusie, v rámci ktorej sa prijímatelia sociálnej služby podelili o zaužívané zvyky v rámci tohto sviatočného obdobia v ich domácnostiach.

Prijímateľov sociálnej služby zaujímali aj tipy na rôzne veľkonočné pochúťky, nakoľko niektorí z nich poctivo dodržiavali pôstne obdobie pred Veľkou nocou, ktoré sa blíži ku koncu. Aj keď návštevu rodinných príbuzných a šibanie dievčat si ešte tento rok budeme musieť odpustiť, napriek tomu sa všetci v dennom stacionári tešíme na sviatky prežité v kruhu našich najbližších a – ako vždy optimisticky – veríme v lepšie zajtrajšky 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka