V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím nám uplynulé týždne ubehli akosi prirýchlo. Krásne jarné, ba priam letné počasie nám dáva možnosť tráviť stále viac a viac času na čerstvom vzduchu, k čomu ideálne poslúži terasa denného stacionára. Tento rok sme mali všetci v dennom stacionári spoločné prianie – skrášliť si našu terasu. Voľba padla na kvitnúce letničky a nakoľko sezóna sadenia je v plnom prúde, rozhodli sme sa aj my vysadiť kvety a bylinky, o ktoré sa budeme spoločne starať. Nákup kvietkov sme zrealizovali na mestskej tržnici, kam sme si spravili menší výlet. Nádherné, farbami hýriace prostredie nás okamžite pohltilo a my sme sa mohli pokochať kvetmi najrôznejšieho druhu. Prijímatelia sociálnej služby viaceré kvety poznali, nakoľko sadenie patrí k ich obľúbeným činnostiam i v domácom prostredí.

Muškáty, petúnie, surfínie, aksamietnice, sirôtky  či bylinky a sadenice zeleniny najrôznejšieho druhu – takto to na mestskej tržnici vyzeralo a my sme sa museli spoločne dohodnúť, ktoré si na terasu denného stacionára vyberieme. Voľba padla na obľúbené muškáty, million bells, surfínie, gazánie a aksamietnice.  Do daru sme dostali aj sadenice rajčín a papriky, ku ktorým neskôr pribudli aj čili papričky a margarétky,  takže výsadba mohla začať. Samotné sadenie bolo pre náš všetkých veľkým zážitkom – prijímatelia sociálnej služby sa začali aktívne realizovať –  jedna partia posadila muškáty, ďalšia sa ujala byliniek, mužská zostava sa chopila úpravy pôdy pre margarétky, dievčatá vysadili rajčiny. Sadili sme do kvetináčov, kochlíkov, zrecyklovali sme vedierka a margarétky sme vysadili priamo na trávnatú plochu vedľa terasy denného stacionára.

Sadenie kvetov, zeleniny a byliniek spolu so sprievodnými aktivitami nám prinieslo dni plné zábavy, avšak i pocitu zodpovednosti, ktorý chceme u prijímateľov sociálnej služby pestovať. Naše dni aktuálne začínajú skontrolovaním terasy a rastliniek – ktorým sa ako vodí, či nie je potrebné obrať suché časti, aby nebrali energiu novým, či sú dostatočne poliate, či ich netreba presadiť a pod. Z každého nového rozkvitnutého puku máme úprimnú radosť ♥ Pri sadení sme si taktiež  porozprávali o jednotlivých druhoch, o ich využití, užitočnosti a podobne. Zistili sme napríklad, že aksamietnice poslúžia ako výborný odpudzovač hmyzu a škodcov a že sú taktiež jedlé a liečivé. Po odkvitnutí si budeme môcť nasušiť semená pre ďalšiu výsadbu.

V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme sa spoločne zhodli na tom, že práca so živými rastlinkami nás učí trpezlivosti a pokore. Príroda nám jasne ukazuje, že nič nemôžeme uponáhľať – všetko má svoj čas a svoju  postupnosť – musíme sa prispôsobiť rytmu ročných období. Nie človek, ale príroda je tá, ktorá „tomu velí“. O to viac a úprimnejšej radosti máme, keď sa naučíme spolu kooperovať a vidíme výsledky našej spoločnej práce. ♥

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Jar – obdobie, na ktoré sme všetci túžobne čakali. Snažíme sa, samozrejme, na každom ročnom období vidieť niečo pekné, niečo, čo nás obohatí, avšak jar a leto máme akosi všetci najradšej 😊 Príroda sa prebúdza, všetko začína hýriť farbami, vôňami a tento rok pre nás jar symbolizuje aj akýsi nádych ,,slobody“ – uvoľnenie epidemiologických opatrení, možnosť začať opäť žiť trošku ,,spoločenskejšie“. Príchod jari sme sa rozhodli osláviť aj v denných stacionároch – v spolupráci s centrom pre seniorov sme si spoločne zorganizovali podujatie s príznačným názvom – „Vítanie jar“.

Hlavnou myšlienkou podujatia bola spoločná oslava príchodu jari – spevom, tancom, dobrou náladou. Podujatie sa uskutočnilo v priestoroch knižnice na Baničovej ulici v Nitre. Na podujatí prijímateľom sociálnej služby zaspievala a zahrala skupina Nevädza a prijímatelia sociálnej služby si na oplátku pripravili pre členov skupiny program. Prijímatelia sociálnej služby z denného stacionára pre osoby so zdravotným postihnutím sa na program svedomito pripravovali – poctivo si nacvičovali jednotlivé čísla programu, ktorým sa chceli odprezentovať. Program sme zahájili tanečným vystúpením na známu pesničku Shallow – precítený tanec a nacvičené pohyby dojali všetkých prítomných. Po tanci nasledovalo recitovanie autorských básničiek našej prijímateľky sociálnej služby, ktorú všetci poznáme ako skúsenú básničkárku. Následne sa predviedli prijímatelia sociálnej služby so spevom a s recitovaním krásnych jarných básničiek.

Na záver sme mali pripravené spoločné hudobno-pohybové vystúpenie. Keďže sme vystúpenia v dennom stacionári brali všetci veľmi zodpovedne, pred programom nás neminula tréma, ktorú však vystriedal výborný pocit z dobre odvedenej práce – prijímatelia sociálnej služby boli na seba hrdí a skupine Nevädza vďační za to, že si mohli aj v bežný deň zaspievať a zatancovať. Bol to práve spev, tanec a spoločenské podujatia, ktoré nám počas pandémie veľmi chýbali. Pevne veríme, že s príchodom teplejších dní bude aj podobných spoločenských podujatí pribúdať.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Prelom mesiacov február a marec pre nás v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím znamenal prípravy na výstavu našich prác v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre, s ktorou denný stacionár dlhodobo spolupracuje. Počas podujatia „Týždeň slovenských knižníc“, ktoré sa v knižnici pravidelne organizuje, sa zvykli prijímatelia sociálnej služby odprezentovať svojou šikovnosťou a talentom – výstavou prác a výrobkov, ktoré vyrobili, ale i spevom, tancom, či recitovaním básní. Nakoľko sme sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu nemohli tento rok podujatia zúčastniť osobne, ponuka na spoluprácu formou výstavy prác našich prijímateľov sociálnej služby nás veľmi potešila.

Práce sme tentokrát pripravovali na konkrétnu tému, ktorou bola „Zelená knižnica“. Čo si pod týmto pojmom predstaviť? Sú to stromy, bez ktorých by život na zemi možný nebol? Čo je to ekológia a ako premietnuť poučky o ochrane planéty do našich bežných dní? Ktoré výrobky môžeme nazvať „BIO“? Ako triediť odpad, ako veci recyklovať? Aj takéto témy boli náplňou našich uplynulých dní. Tému ekológie sme sa snažili prepojiť s témou knižnice a výsledkom boli pestrofarebné, originálne kresby, z ktorých každá mala svoj vlastný názov – pomenovanie, ktoré vymysleli prijímatelia sociálnej služby. Medzi názvami bola napr. „Zabudnutá encyklopédia v prírode“, „Prechádzka v prírode s knižkou v ruke na vzduchu“, „Strom mojimi očami“. Väčšina prijímateľov sociálnej služby si vytvorila vlastný obrázok, avšak chceli sme si vytvoriť aj niečo spoločné a tak z diskusií na uvedené témy prirodzene vzišla aktivita výroby spoločného plagátu na tému ekológia a knižnica. Naše práce bude možné vidieť v knižnici počas mesiaca marec 2022.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Aj tento rok sa to u nás v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím pred Valentínom srdiečkami len tak hemžilo. Sviatok svätého Valentína sme tentokrát poňali ako príležitosť, vyjadriť si lásku a náklonnosť – avšak nie len tú partnerskú, ale aj lásku k rodičom, súrodencom, priateľom… jednoducho náklonnosť v akejkoľvek forme. Otázku, či si chcú prijímatelia sociálnej služby pre svojich blízkych vyrobiť valentínske pozdravy, sa ani nebolo treba pýtať – kreatívne činnosti, pri ktorých sa strihá, farbí a lepí sa vždy tešia veľkej obľube.

Niekoľko dní pred Valentínom sme si teda formou diskusie spoločne zopakovali, prečo sa tento sviatok oslavuje, kto to Valentín bol a ako tento deň oslavujú prijímatelia sociálnej služby. Potom sme sa pustili do výroby valentínskej výzdoby a samotných valentíniek. Výsledok je možné posúdiť na priložených fotografiách.

Vlastnoručne vyrobené a napísané priania rozcítili väčšinu z nás a najviac pri srdci hrial pocit, že niekto z našich blízkych sa na Valentína darčekom od nás poteší. ♥

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Sviatočné obdobie bolo pre nás v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím obdobím oddychu, sviatočnej nálady, výnimočného času v kruhu najbližších. Po sviatkoch sme sa v dennom stacionári spoločne zvítali a pomaly, ale isto opäť nabiehame na zabehnutý harmonogram našich dní. Stretnutia po sviatkoch boli rôznorodé – niektorí sme aj tento rok prišli pevne rozhodnutí, že novoročné predsavzatia tentokrát dodržíme, iní trochu smutní, že Vianoce tak rýchlo ubehli, ďalší zas takí, ktorí sa už kamarátov v dennom stacionári nevedeli dočkať. Nálady boli teda rôzne, ale jedno sme mali všetci spoločné – potrebovali sme sa opäť „naštartovať“, motivovať k aktivite. Spoločne sme sa teda dohodli, že skúsime to najprv tak zľahka – pomaly a postupne. Ako jednu z prvých aktivít sme si zvolili hranie spoločenských hier. Hry typu „Activity“ mali už v minulosti v dennom stacionári úspech – človek sa pri nich zabaví, zasmeje, avšak je nútený aj rozmýšľať a spolupracovať s ostatnými. Druhou, podobnou hrou, bola hra s názvom „Alias“, ktorá taktiež vzbudila pozitívne ohlasy – zábavnou formou sme si spoločne všetci potrénovali logické myslenie, vyjadrovacie schopnosti, pamäť, zdravú súťaživosť a aj schopnosť pracovať v tíme.

Okrem spomenutej záujmovej činnosti mali u nás v januári úspech aj aktivity s prvkami brainstormingu, ktoré sme využili aj na prelome mesiacov – s prijímateľmi sociálnej služby sme si spoločne spravili zaujímavú aktivitu na tému „február“. Čo Vám pri tomto slove prvé napadne? Je to Valentín? Fašiangy? Hromnice?

Možností je veľa a my sme si v dennom stacionári väčšinu z nich rozobrali do najmenších detailov – čítali sme si o tom, kto to vlastne ten Valentín bol, čo sú to Hromnice, ako sa slávili fašiangy voľakedy a ako sa oslavujú dnes a zaujímavé boli aj pranostiky, ktoré sa k aktuálnemu mesiacu vzťahujú. Všetci sa aktuálne zhodneme, že štart do nového roku sme úspešne zvládli a s (už nabratou) energiou sa môžeme pustiť do ďalších naplánovaných aktivít.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka