HALLOWEEN v dennom stacionári

Halloween patrí v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím už tradične k obľúbeným tematickým udalostiam. Tematické zameranie podujatí sa nám osvedčilo hneď z niekoľkých dôvodov – máme možnosť tematicky si vyzdobiť priestory denného stacionára, tematicky sa obliecť a upraviť a taktiež aktivity zamerať na konkrétnu tému.

Téma Halloween nám dovolila popustiť uzdu našej fantázií a denný stacionár premeniť na tajuplné miesto, kde sa jeseň snúbila s halloweenskymi tradíciami. Spoločne s prijímateľmi sociálnej služby sme najprv ozdobne (a strašidelne!) vyrezávali tekvice – a tento rok dokonca v duchu zero waste, nakoľko sme si ešte aj jadierka upiekli 😊 Následne sme si denný stacionár tematicky vyzdobili – do výzdoby sa zapojil naozaj každý – kreslení duchovia, tekvice, netopiere, mačky či veľký halloweensky plagát zdobili priestory denného stacionára. K tomu prítmie, sviečky a tajuplná halloweenska hudba a podujatie mohlo začať. Na tieto jesenno-halloweenske dni sme si opäť vypožičali projektor, ktorý sa nám už v minulosti veľmi osvedčil. Prijímatelia sociálnej služby si tento rok k premietaniu zvolili film o Casperovi, čo našu halloweensku atmosféru ešte viac podčiarklo.

Okrem premietania filmov nechýbalo ani tematické halloweenske občerstvenie a u prijímateľov sociálnej služby veľmi obľúbené maľovanie na tvár. Výsledok možno posúdiť na priložených fotografiách a tentokrát i videách, aby sme atmosféru týchto dní mohli čitateľom čo najviac priblížiť 😊 Po oslavách Halloweenu sme samozrejme nezabudli ani na Sviatok všetkých svätých a zaspomínali a uctili si aj našich najbližších, ktorí na nás hľadia zhora a držia nad nami ochrannú ruku.

Ďakujeme ♥

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Jeseň a prevencia

Jeseň nám definitívne zaklopala na dvere a napriek stále teplému počasiu sa počas tohto ročného obdobia zrejme najviac stretávame s rôznymi druhmi chorôb – nie nadarmo sa jeseň často spája s chrípkovým obdobím. Nakoľko všetci chceme akejkoľvek chorobe predísť, rozhodli sme sa spoločne s prijímateľmi sociálnej služby pripraviť si aktivitu zameranú na prevenciu pred rôznymi chorobami – formou prednášky a následnej diskusie. S prijímateľmi sociálnej služby sme si povedali základné princípy prevencie – vo všeobecnosti, ale väčšina taktiež zdieľala tipy zo svojich rodinných lekárničiek 😊 Keďže pri prvých príznakoch ochorenia zvyčajne najprv volíme prírodnú formu liečby, na úvod sme si povedali o rôznych druhoch ovocia, zeleniny či byliniek a ich benefitoch na naše zdravie.

Nezabudli sme ani na informácie ohľadne zdravého životného štýlu a budovania imunity, k čomu je dôležitý pravidelný pohyb, kvalitná strava, dostatok odpočinku a pod. Uplynulé roky pandémie nás taktiež naučili dôkladne a často si umývať a dezinfikovať ruky, príp. zásady ako nedotýkať sa počas dňa tváre, pri kašľaní vyjsť na terasu alebo si odkašľať do vreckovky, dodržiavanie potrebných odstupov hlavne počas chrípkovej sezóny, či dôležitosť pravidelného vetrania. Viacerí naši prijímatelia sociálnej služby majú často potrebu vyjadriť si náklonnosť fyzickým kontaktom – napr. pohladkaním, objatím a pod. a jedným z pravidiel, na ktorom sme sa spoločne dohodli, bolo, že s objatiami a prejavmi náklonnosti sa budeme snažiť aspoň počas chrípkového obdobia trošku poľaviť, aby sme dodržali všetky potrebné zásady prevencie a ostali všetci zdraví. Získané informácie sa nám môžu každému zísť a ochrániť nás pred chorobou, čo je pre nás najpodstatnejšie 😊

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Výlet za kultúrou

Uplynulé dni boli v dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bohaté na kultúrne vyžitie. Spoločne s prijímateľmi sociálnej služby sa nám podarilo vidieť hneď niekoľko krásnych výstav. Niektoré dokonca celkom neplánovane, ale ako sa vraví – neplánované akcie sú zvyčajne tie najlepšie 😃 Počas októbrovej muzikoterapie sme okrem nezabudnuteľných hitov a spomienok na maestra – Karla Gotta – mohli v priestoroch knižnice zhliadnuť aj výstavu pod názvom „Takí sme boli“. Výstava bola pripravená pri príležitosti 100. výročia založenia prvej verejnej knižnice v Nitre a my sme si všetci nostalgicky zaspomínali na časy dávno minulé.

Prijímatelia sociálnej služby mali možnosť vidieť rôzne staré fotografie, tlačivá, pečiatky či starý písací stroj. Prostredníctvom tejto výstavy sme si pripomenuli, ako rýchlo doba pokročila a ako to kedysi v knižniciach vyzeralo. Po muzikoterapií sme v rámci prechádzky centrom mesta natrafili na zaujímavé informácie ohľadne trás a možností putovania po stopách sv. Cyrila a Metoda.

Následne sme navštívili – tentokrát už plánovane – Ponitrinske múzeum, kde sme sa zúčastnili výstavy s názvom „Syseľ“. Táto výstava nám priniesla snáď všetky možné a dostupné informácie o živote sysľa pasienkového. Výstava mala interaktívnu formu, čo znamená, že do viacerých aktivít sme sa mohli zapojiť – napr. do skladania veľkej skladačky, či do hrania pexesa, ale taktiež sme sa mohli pozrieť aj do 3D syslieho tunela (nory 😉 ).

Na výstave sa prijímatelia sociálnej služby dozvedeli aj dôležitú informáciu o tom, že syseľ pasienkový už v súčasnosti patrí k chráneným a ohrozeným druhom. Výstavy takéhoto druhu sú u našich prijímateľov sociálnej služby veľmi obľúbené a z múzea sme odchádzali všetci s pocitom, že syseľ je snáď najmilšie a najzlatšie zvieratko, aké existuje 😊

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Ochrana pred zlým zaobchádzaním

V dennom stacionári pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vždy snažíme o to, aby si každý bol vedomý svojich práv a povinností, ak je to v jeho silách a možnostiach. Tak ako majú rôzne práva a povinnosti zamestnanci, tak i prijímatelia sociálnej služby a celkovo aj ako komunita sa riadime určitými zásadami a pravidlami. Ak by sme diskusiu o právach rozobrali dôkladnejšie, jedným z prvých atribútov, ktoré by nám napadli, by bolo právo na dôstojné zaobchádzanie, s čím súvisí i ochrana pred zlým zaobchádzaním.

Čo tento pojem znamená? Ako môžeme definovať zlé zaobchádzanie, čo znamenajú pojmy ako diskriminácia, týranie, obťažovanie, zanedbávanie či vykorisťovanie? Aj takéto úvahy boli témou prednášky, ktorá následne plynule prešla do diskusie s prijímateľmi sociálnej služby na uvedené témy. Napriek ťažším témam sme si o ochrane a prevencií pred zlým zaobchádzaním spoločne porozprávali, spomenuli sme najznámejšie dokumenty, ktoré nám právo na dôstojný život garantujú (napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach, Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a pod.) Väčšina prijímateľov sociálnej služby už niektoré zásady a pojmy poznala, nakoľko často sa v rámci denného stacionára rozprávame aj o základných ľudských právach a slobodách. Sociálne pracovníčky si taktiež overovali, či prijímatelia sociálnej služby vedia, na koho sa obrátiť v prípade, že majú akékoľvek pochybnosti o správnosti riešení a postupoch v dennom stacionári. Aj takúto náročnejšiu tému sme považovali za potrebné s prijímateľmi sociálnej služby spoločne odkomunikovať.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Správa o činnosti – denný stacionár pre osoby so zdravotným postihnutím

Správa o polročnej činnosti – denný stacionár pre osoby so zdravotným postihnutím
Do roku 2023 sme v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím vstupovali s nádejou, že pandémia a všetky pandemické opatrenia sú definitívne preč a u nás v dennom stacionári to bude opäť žiť! Naše priania a túžby boli naplnené, a tak s radosťou môžeme konštatovať, že uplynulý polrok bol pre nás aktívny, veselý, plný rôznorodých zážitkov….a strašne rýchlo nám ubehol!

JANUÁR
V januári sme spoločne s prijímateľmi sociálnej služby riešili naše novoročné predsavzatia, ale i naše plány a priania do budúcnosti, čo sa samotného fungovania v dennom stacionári týka, tzn. čo by sme chceli dosiahnuť, zorganizovať, urobiť…Takéto rozhovory sú pre nás v dennom stacionári veľmi dôležité, nakoľko vždy chceme poskytovať kvalitnú sociálnu službu a je pre nás dôležité, nech sa aj prijímatelia sociálnej služby aktívne podieľajú na živote v dennom stacionári. V januári sme sa taktiež zúčastnili novoročnej muzikoterapie v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre.

FEBRUÁR
Február bol pre nás všetkých jedným z najlepších mesiacov v roku, nakoľko sme si v rámci denného stacionára zorganizovali fašiangovú zábavu, avšak nie hocijakú – tentokrát to bola zábava bez rodičov! Pre viacerých z nás to veľa znamenalo, nakoľko nie všetci naši prijímatelia sociálnej služby sa môžu ísť kedykoľvek a kamkoľvek zabaviť – takéto príležitosti sú pre nich vzácne. Úlohu DJ-a sme tentokrát taktiež vzali do vlastných rúk a fašiangová zábava dopadla na 1*! Prijímatelia sociálnej služby prezlečení v maskách, vyzdobené priestory, šišky, fánky, tanec a zábava do večerných hodín. Okrem fašiangovej zábavy tento mesiac v našich srdciach rezonovala aj jedna z najkrajších muzikoterapií vôbec – na tému „zaľúbené piesne“.

MAREC
Marec bol pre nás dosť hektický, avšak nám hektika nevadí 🙂 V marci sme navštívili Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, aby sme si pozreli dychberúcu inscenáciu „Doktor Faust“, ktorou nás previedol Principál a od hercov v hlavových maskách sme nevedeli odtrhnúť zrak! Niekoľko dní na to sme dostali pozvanie od Slovenskej spoločnosti pre rozvoj špeciálnej gymnastiky, športu a tanca – Arabesky – osláviť s nimi svetový deň Downovho syndrómu spoločným cvičením a tancom. Podujatie sa konalo v mestskej športovej hale a s choreografiami v špeciálnej gymnastike sa na ňom predviedli i naše dve prijímateľky sociálnej služby. Marec je pre nás ešte každoročne dôležitý a významný aj z ďalšieho dôvodu – každoročne počas tohto mesiaca usporadúvame výstavku našich prác spojenú s jarným vystúpením v krajskej knižnici. Nebolo tomu inak ani tento rok a tak sme sa mohli odprezentovať v priestoroch knižnice a potešiť rodičov prijímateľov sociálnej služby pripravenými básničkami a piesňami o jari. Záver mesiaca patril novej spolupráci – s pani Magdou Griesbachovou sme sa dohodli na pravidelnom spoločnom cvičení pod jej vedením. Cvičenia boli zamerané na správne držanie tela a aj vďaka svojskému prístupu pani Magdy mali u našich prijímateľov sociálnej služby obrovský úspech!

APRÍL
Mesiac apríl si spätne všetci pamätáme ako mesiac, kedy sme sa naučili novú zručnosť – počítať na tzv. Abakuse – špeciálnom tritisíc rokov starom počítadle, v rámci hodín mentálnej aritmetiky. Spočiatku sme boli viacerí trošku skeptickí, či bude táto aktivita pre nás vhodná a či ju zvládneme, avšak nakoniec prekonala všetky naše očakávania! Počítanie na Abakuse prijímateľov sociálnej služby zaujalo natoľko, že viacerí si tieto špeciálne počítadlá zakúpili aj domov.

MÁJ
V máji sme sa už všetci spoločne tešili zo stále viac a viac rozkvitnutej prírody okolo nás. Krásy okolia, ktoré sa prebúdza po zimnom spánku opäť k životu, sme si vychutnávali aj cestou na turistickom vláčiku, ktorej sme sa v tento mesiac zúčastnili. No a keďže kvety a farby milujeme, aj tento rok sme zašli spoločne na mestskú tržnicu a vybrali si tie najkrajšie letničky, o ktoré sa doteraz spoločne staráme – v našom výbere nechýbali muškáty, surfínie a petúnie, ktoré nám krášlia naše bežné dni ♥

JÚN
Keďže návšteva divadla počas mesiaca marec mala veľký úspech, rozhodli sme sa divadlo navštíviť aj počas mesiaca jún – tentokrát sme navštívili Divadlo Andreja Bagara v Nitre a pozreli sme si predstavenie Robin Hood. Atmosféra divadla mala opäť veľký úspech a všetci sme so zatajeným dychom čakali, ako Robin Hood dopadne. Po divadle sme spoločne navštívili kaviarničku v centre mesta, kde sme spoločne diskutovali a rozoberali naše dojmy z predstavenia. Mesiac jún bol pre nás výnimočný ešte v jednom ohľade – v júni sme zorganizovali aj krásnu ,,guláš párty“ – obdobu grilovačiek z minulosti, tentokrát sme však stavili na guláš, ktorý si všetci pochvaľovali. Čo nás však potešilo najviac, bol fakt, že pozvanie na našu párty prijala skupina Dora, ktorej členovia to poriadne roztočili a naši prijímatelia sociálnej služby mali prekvapenie, ako sa patrí (keďže dopredu o ničom netušili). Spoločne sme sa zabávali do večerných hodín a sme nesmierne šťastní, že sa nám takáto krásna akcia podarila.

Okrem uvedených aktivít sa pravidelne každý mesiac zúčastňujeme vystúpenia Nitrianskych heligonkárov, za čo im zo srdca ďakujeme! Taktiež sa snažíme v rámci denného stacionára separovať odpad a pravidelne hovoriť o dôsledkoch odpadu, ale i obalov na životné prostredie (radi taktiež navštevujeme bezobalový obchod, ktorého myšlienka nás všetkých nadchla). Taktiež sa snažíme pravidelne navštevovať Ponitrianske múzeum a mestský park, ktorý patrí k našim srdcovkám v akomkoľvek ročnom období.

Uplynulý polrok bol pre nás teda polrokom zážitkov a krásnych podujatí a veríme, že minimálne rovnako dobrý bude aj polrok nasledujúci 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Teambuilding

Samotný názov „teambuilding“ napovedá, že pôjde o (doslova) „budovanie tímu“. Čo to však znamená? V každom tíme sú dôležité vzťahy a teambuilding má za úlohu tieto vzťahy zlepšiť – budovať – vymedziť jednotlivé role a podobne. Dôležitý je rozdiel medzi teambuildingom a výcvikom – teambuilding by mal pôsobiť na medziľudské vzťahy, výcvik naopak na zdatnosť a výkonnosť. Keď nám po prvý raz vedúca navrhla, že by sme si mohli takýto teambuilding pripraviť, takmer všetci boli za. Každá príležitosť pre zlepšenie vzťahov sa predsa ráta 🙂 Mne ešte k tomu napadlo, že by bolo fajn pripraviť niečo zážitkové, niečo, čo poteší mojich kolegov, ale zároveň budú môcť tieto zážitky nejakým spôsobom integrovať aj vo svojej každodennej práci. Spoločné zážitky sú jedným z najefektívnejších spôsobov, ako si osvojiť nejakú zručnosť alebo techniku, ale taktiež ako upevniť a budovať medziľudské vzťahy. Bolo teda rozhodnuté – v jedno štvrtkové popoludnie sme sa spoločne všetci kolegovia zišli a teambuilding mohol začať.

Nakoľko sa teambuilding konal poobede, kedy sme už viacerí nemali toľko energie ako ráno, tak bolo pre mňa dôležité kolegov nejako zaujať, získať si ich pozornosť a snažiť sa nás všetkých nejako skoncentrovať. Začali sme teda jednoduchými cvikmi, ktoré sú primárne určené na prepojenie pravej a ľavej hemisféry. Takéto jednoduché cviky, ktoré nám zaberú len niekoľko minút denne, nám môžu pomôcť s prekrvením mozgu, s celkovým „nabudením“ a s koncentráciou. Keď sme už boli všetci dostatočne skoncentrovaní, tak prišli na rad tzv. „Kimovky“. Tieto hry patria k obľúbeným aj u nás v dennom stacionári, nakoľko hravou a zábavnou formou si vieme potrénovať pozornosť, pamäť, predstavivosť. Tu musím vyzdvihnúť šikovnosť mojich kolegov, ktorí si viedli naozaj dobre – zväčša kimovky hrávame s desiatimi predmetmi, „ťažšiu“ verziu pre kolegov som upravila na predmetov dvadsať – to už je číslo, pri ktorom sa väčšina ľudí zapotí. Po kimovkách sme sa presunuli do multisenzorickej miestnosti a nakoľko práca v multisenzorickom prostredí je mojou srdcovkou, myslím, že nikoho neprekvapilo, že som kolegov pozvala práve tam. Čo ich však zrejme prekvapilo bol fakt, že zmysly sme si začali stimulovať „po jednom“ – zvyčajne – ako už názov napovedá – sa v multisenzorickom prostredí stimulujú viaceré zmysly naraz, ja som si však pre kolegov pripravila stimuláciu a posilňovanie jednotlivých zmyslov postupne za sebou – tzn. najprv sluch, potom chuť, čuch, hmat a zrak. Zväčša úlohy vyzerali tak, že kolegovia si zavreli oči a mali pomocou jednotlivých zmyslov určiť, o čo sa jedná – napr. rozpoznať zvuk vretia vody, trhania papiera, kreslenia ceruzkou, mletia kávy či strúhania mrkvy – len pomocou sluchu. Alebo – zistiť pomocou čuchu, že ide o makový olej, levanduľovú vodu, čajovník, aníz, škoricu či badián. Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že najzábavnejšou časťou bola stimulácia chuti. Dlho som rozmýšľala, čo pre kolegov pripraviť tak, aby to neuhádli prirýchlo. Výbornou voľbou bola návšteva bezobalového obchodu, ktorý aj s prijímateľmi sociálnej služby veľmi radi navštevujeme. Nájdeme tu rôzne (i mrazom) sušené ovocie, zeleninu, orechy, koreniny…jednoducho čokoľvek, na čo si spomeniete. Kolegovia teda mali za úlohu uhádnuť napríklad morušu, goji, píniové oriešky, sušené mango, mandle v bielej čokoláde s matcha, makadamové orechy, sušené rajčiny, lieskovce v bielej čokoláde s malinami či zázvor v horkej čokoláde a pod. Spočiatku som mala obavy, či kolegovia vôbec budú ochotní niečo so zavretými očami ochutnať 🙂 Všetci ma ale veľmi potešili svojim prístupom – nikto sa nezdráhal, ba naopak, bola som nadšená, keď si niekto vypýtal duplu 🙂 Stihli sme si posilniť a stimulovať sluch, čuch, chuť a hmat. Na zrak a následnú stimuláciu všetkých zmyslov naraz už síce čas nevyšiel, nakoľko v mulstisenzorickom prostredí na čas naozaj zabudnete a v sekunde je večer… Avšak verím, že ešte bude príležitosť. Na záver sme si spoločne posedeli pri pripravenom pohostení – o ktoré núdza rozhodne nebola.

Myslím, že sa všetci zhodneme, keď napíšem, že náš prvý teambuilding bol o zmysloch a vnemoch. Rôzne chute, vône, textúry… a verím, že aj inšpirácia pre kolegov pre prípadné nápady k práci s ich danou cieľovou skupinou. A k tomu dobrá nálada a utuženie vzťahov ♥

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Prednáška o základných ľudských právach v dennom stacionári

Téma ľudských práv sa nás dotýka takmer vo všetkých oblastiach života. Či už doma, v škole, v dennom stacionári, v práci – ľudské práva máme všetci a všade rovnaké, ľudské práva sa dotýkajú rovnako ako prijímateľov sociálnej služby, tak i zamestnancov. Vieme ale definovať, ktoré to tie základné ľudské práva sú? Aký je rozdiel medzi právami a povinnosťami? Vieme uviesť konkrétne príklady? Vieme, ktoré sú základné ľudsko-právne dokumenty, ktoré nám tieto práva garantujú? Tieto všetky oblasti boli témou prednášky o základných ľudských právach, ktorú sme si v dennom stacionári zorganizovali. Na prvý pohľad téma, ktorá sa mohla niektorým zdať ako nezaujímavá, následne prirodzene prešla do diskusie a pri uvádzaní konkrétnych príkladov sme sa spoločne všetci aj dobre pobavili. Na záver sme skonštatovali, že takáto aktivita sa nám páčila – niečo nové sme sa naučili, niečo sme si zopakovali, keďže – ako u nás v dennom stacionári často hovoríme – opakovanie je matka múdrosti – a taktiež sme sa aj spoločne zasmiali. Dodržiavanie základných ľudských práv je dôležitou témou, o ktorej je potrebné hovoriť.

Taktiež je dôležité, aby si bol každý človek svojich práv vedomý a zároveň aby sme vedeli rozlíšiť, aké sú naše práva a povinnosti vo vzťahu k ostatným kamarátom v dennom stacionári, ale i vo vzťahu prijímateľ sociálnej služby vs. zamestnanec. Ľudské práva prináležia všetkým ľudským bytostiam a taktiež nám zaručujú rovnosť, bezpečnosť, dôstojnosť a slobodu. Ľudské práva nám umožňujú žiť slobodne – a sloboda je to najdôležitejšie a najkrajšie, čo v živote máme.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka