V dennom stacionári sa radi venujeme kreatívnej činnosti, a preto sme sa rozhodli opäť vytvoriť niečo zaujímavé.
Počas leta sme si vyrobili papierové 3D kvietky, motýle a lode. Dnes nám spríjemňujú priestory stacionára.
Naposledy sme sa rozhodli spoločne vytvoriť plagát, ktorý bude vítať hostí pri vstupe do denného stacionára. Prijímatelia sociálnej služby vytvorili s pomocou rôznych farebných pomôcok kreatívny a nápaditý letiaci balón počas západu slnka. V tvorivej činnosti sa prijímateľom sociálnej služby veľmi darilo a mali radosť nielen zo samotnej prípravy, ale aj z hotového diela. Zároveň si počas tejto kreatívnej práce precvičili svoju fantáziu a taktiež jemnú motoriku. Aktivita sa prijímateľom sociálnej služby páčila a určite sa jej budeme opätovne venovať.

Veríme, že naše dielo vyčarí úsmev a navodí príjemný pocit každému návštevníkovi pri vstupe do denného stacionára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Mgr. Michaela Manová, sociálna pracovníčka

V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme za posledné dni mali dôvod na radosť hneď dvakrát. Dvom našim prijímateľkám sociálnej služby sa podarili krásne úspechy. Prijímateľka sociálnej služby Lenka Podhradská, ktorú všetci poznáme ako básničkárku, sa zapojila do literárnej súťaže neziskovej organizácie Čakanka. Do súťaže sa zapojila s piatimi básničkami. Vyhodnotenie súťaže sa konalo 30. mája v Oponickom kaštieli a Lenka získala ocenenie ,,Cena galérie Čakanky Laca Zrubca“ v kategórií poézia za báseň ,,Rieka života“.

Námetom k napísaniu výhernej básne bol pre Lenku každodenný život okolo nás. Lenka má s písaním básní bohaté skúsenosti – prvú básničku napísala už v roku 1999. Lenka najradšej tvorí večer a v noci, kedy je ticho a kľud a Lenka sa môže nerušene venovať tvoreniu. Inšpirácie čerpá väčšinou z vlastných zážitkov a každodenných skúseností. Lenke už vyšlo päť básnických zbierok, v minulosti sme ju spoločne podporili na krste jej poslednej knižky. O druhý úspech, ktorý nás v dennom stacionári veľmi potešil, sa postarala prijímateľka sociálnej služby Romanka Trizňová, ktorú znovu všetci poznáme ako gymnastku.

Romanka sa venuje špeciálnej gymnastike už 18 rokov. Pravidelne sa zúčastňuje rôznych súťaží a jej snaženie prináša ovocie – doma má mnoho ocenení a v roku 2007 reprezentovala Slovensko na špeciálnych olympiádach v Číne. K jej oceneniam pribudla 28. júna ďalšia zlatá medaila, tentokrát z klubovej súťaže, ktorú organizovalo združenie Arabeska, ktorého je Romanka dlhé roky súčasťou. Romanka súťažila v disciplíne s kuželami (špeciálna gymnastika). Pohyb a tanec sú pre ňu veľmi dôležité a život bez nich si nevie predstaviť. Romanku pravidelne chodievame podporiť na rôzne súťaže a z úspechov našich prijímateliek sociálnej služby sa spoločne všetci nesmierne tešíme.

Mgr. Zuzana Tóthová

Slnko, teplo, dlhšie dni…toto všetko sú indície, ktoré nám dávajú jasne najavo, že leto je pomaly, ale iste tu. Aj keď oficiálne nás prvý letný deň stále len čaká, človek má posledné dni pocit, že leto skutočne začalo. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím s prijímateľmi sociálnej služby často diskutujeme o ročných obdobiach, o jednotlivých mesiacoch, ich špecifikách a podobne. Keď padne reč na najobľúbenejšie ročné obdobie, väčšinou sa všetci zhodneme, že je to práve leto. Prijímatelia sociálnej služby v dennom stacionári majú toto obdobie spojené s časom dovoleniek, výletov, kúpalísk. Počas letných mesiacov sa snažíme s prijímateľmi sociálnej služby tráviť čo najviac času v exteriéri – či už prechádzkami po okolí, návštevou mestského parku, obľúbenej zmrzliny, či len kochaním sa na krásne vysadený areál, ktorý obklopuje terasu nášho stacionára.

Vysadené stromy, kríky, kvety, bylinky…to všetko doslova zatieňuje okolité panelové domy a človek má pri pobyte na terase denného stacionára pocit, akoby sa ani nenachádzal v strede sídliska, ale skôr niekde v parku. S prijímateľmi sociálnej služby často diskutujeme o prírode, jej dôležitosti, o tom, ako ju čo najmenej ničiť, ako sa snažiť jej pomôcť a žiť s ňou v harmónií. Viacerí prijímatelia sociálnej služby pochádzajú z rodinného domu so záhradkou a tak starostlivosť o rastliny a rôzne plodiny je im prirodzene blízka.

Po minulé roky sme na terase denného stacionára pestovali rajčiny, rôzne bylinky a tento rok sme sa rozhodli skrášliť si terasu aj výsadbou kvetov a byliniek do kvetináčov. Voľba padla na aksamietnicu, ktorá má okrem krásnej farby potenciál odpudzovať bodavý hmyz (vzhľadom na svoju charakteristickú vôňu, z čoho vzniklo aj ľudové pomenovanie ,,Smraďoška“) a z byliniek sme zvolili šalviu a oregano. Prijímatelia sociálnej služby rastliny spoločne zasadili, poliali, vybrali im vhodné miesto a budú sa o ne počas ich rastu starať, čo priaznivo ovplyvňuje schopnosť byť zodpovedný.

Letnú sezónu sme už v dennom stacionári zahájili, už len dúfať v pekné leto 🙂

Mgr. Zuzana Tóthová

Mesiac jún je charakteristický tým, že hneď v prvý deň tohto mesiaca sa na Slovensku oslavuje Medzinárodný deň detí. Aj keď nám nie raz napadla myšlienka, či je vhodné tento deň sláviť – či sa nás ešte vôbec týka – s prijímateľmi sociálnej služby v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme sa zhodli na tom, že každý z nás má v sebe kus dieťaťa, detskej duše, ktorá v nás zrejme ostane už navždy 🙂 Preto sme sa rozhodli, že Medzinárodný deň detí spoločne oslávime.

Najprv sme si zopakovali, ako je to s pôvodom tohto sviatku a s jeho slávením vo svete a potom mali prijímatelia sociálnej služby možnosť zapojiť sa do rôznych súťažných aktivít. Čo sa týka vzniku Medzinárodného dňa detí, tak myšlienka oslavy tohto sviatku vznikla na Svetovej konferencií pre blaho detí, ktorá sa konala vo Švajčiarsku v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii sa zástupcovia jednotlivých krajín dohodli na schválení deklarácie, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a ďalšími otázkami týkajúcimi sa detí vo svete. Po konferencií zaviedli viaceré krajiny takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy, ktoré sa ich týkajú. Dátum, na ktorý tento deň pripadá, sa líši od krajiny ku krajine – u nás je to už spomenutý 1. jún, v Maďarsku je to napríklad posledná nedeľa v máji, v Japonsku je to 5. máj, v Mexiku 30. apríl, v Poľsku taktiež 1. jún a podobne. U nás sa tento sviatok oslavuje od roku 1950 zásluhou organizácií ako Medzinárodná federácia žien, Odborové združenie učiteľov a Svetová federácia demokratickej mládeže. Zaujímavosťou je ešte fakt, že organizácia UNESCO zvolila za Svetový deň detí a Deň svetového bratstva a porozumenia medzi deťmi 20. november.

Po spoločnej diskusii s prijímateľmi sociálnej služby o uvedených informáciách z histórie nasledovali súťažné aktivity – okrem iného sme lúštili tajničku, hádali logické úlohy a najviac sa všetkým páčila aktivita zameraná na to, ako dobre sa v dennom stacionári všetci navzájom poznáme – otázky a úlohy týkajúce sa našich záľub, koníčkov, povahových čŕt a podobne. Za snahu a zapojenie sa do aktivít čakala prijímateľov sociálnej služby sladká odmena, ktorej sa všetci potešili. Veríme, že takto strávený deň naplnil podstatu tohto sviatku – dať priestor a venovať pozornosť všetkým detským dušiam v nás a v našom okolí.

Mgr. Zuzana Tóthová

Asi každý z nás sa už niekedy zamyslel nad tým, ako nás vidia ostatní a ako sa vidíme my – či už po fyzickej alebo mentálnej stránke. Niekto je príliš sebakritický, iný zas – naopak – plný sebavedomia a podobne. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa s prijímateľmi sociálnej služby často rozprávame o tom, ako pri rôznych situáciách vnímame jeden druhého. Všetci sa snažíme vedieť pomenovať, čo sa nám na niekom páči, aké jeho vlastnosti, resp. črty oceňujeme a pri konfliktných situáciách – naopak – čo sa nám na správaní druhého nepáči a podobne. Často sme zvyknutí (aj keď neúmyselne a podvedome) hodnotiť druhých – tentokrát sme sa však rozhodli skúmať samých seba 🙂

Postavili sme sa po jednom pred zrkadlo a pozerali sme sa na to, čo a ako vidíme a následne sme videné chceli preniesť na papier – nakresliť sa. Aj keď niektorí prijímatelia mali spočiatku váhavý postoj k tejto aktivite, činnosť dopadla tak, že sa zapojili aj takí prijímatelia sociálnej služby, ktorí bežne podobné aktivity nemajú veľmi v obľube. Motiváciou im zrejme bol aj fakt, že kto chcel, mohol si svoje dielo nalepiť na plagát s názvom ,,Naša partia“, ktorý aktuálne zdobí priestory nášho stacionára.

Prínosná a zaujímavá bola aj diskusia po dokončení kresieb, kedy sme sa spoločne rozprávali o tom, kto sa ako (a prečo) nakreslil.

Mgr. Zuzana Tóthová

Mesiac máj je charakteristický viacerými sviatkami a jedným z týchto sviatkov je aj Deň matiek, ktorý sa na Slovensku oslavuje vždy druhú májovú nedeľu. Je to deň, kedy vzdávame úctu matkám a materstvu. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím si s prijímateľmi sociálnej služby každoročne tento sviatok pripomíname. V minulosti sme zvykli tento deň osláviť napríklad spoločnou grilovačkou, kedy si prijímatelia sociálnej služby pripravili rôzne básničky, pesničky a verše pre svoje mamičky.

Tento rok sme – vzhľadom na epidemiologické opatrenia – museli organizáciu spoločenského podujatia vynechať, no napriek tomu sme si Deň matiek pripomenuli po svojom – zorganizovali sme si menšiu prednášku o tomto sviatku a prijímatelia sociálnej služby vyrobili pre svoje maminy krásne pohľadnice, keďže všetci sme toho názoru, že vlastnoručne vyrobený darček sa cení najviac. Pri prednáške sme si spoločne pripomenuli, že už v dávnej minulosti ľudia oslavovali podobné sviatky po celom svete – napríklad v starovekom Grécku sa oslavoval sviatok plodnosti, spojený s uctievaním bohyne Rhey, ktorá predstavovala matku všetkých bohov. V Ríme to bola bohyňa Juno. V Anglicku sa v 16. storočí slávil tento sviatok pod názvom ,,Materská nedeľa“ – pripadala na pôstne obdobie pred Veľkou nocou. V tento deň sa mohlo služobníctvo vrátiť ku svojim matkám a stráviť s nimi deň. Myšlienka medzinárodných a pravidelných osláv tohto sviatku vznikla v roku 1907 na počesť Anny Reeves Jarvisovej, ktorá bola bojovníčkou za práva matiek a iniciovala kampaň, v rámci ktorej mal byť vyhlásený deň, ktorý by sa venoval oslave matiek. Verejne oslávený bol tento sviatok o rok neskôr a za oficiálny ho vyhlásil v roku 1914 americký prezident Woodrow Wilson. Anna Jarvisová ťažko znášala fakt, že sviatok sa stal komerčným – v dobe svojej smrti v roku 1948 dokonca lobovala za jeho odstránenie z kalendára.

U nás sa tento sviatok začal oficiálne sláviť v roku 1923 zásluhou dcéry T.G. Masaryka Alice Masarykovej v bývalom Československu. Počas komunizmu sa sviatok nahradil Medzinárodným dňom žien ( v marci) a opätovne sa začal oslavovať v roku 1989 – počas druhej májovej nedele. Niet pochýb, že Deň matiek je naozaj dňom, kedy môžeme preukázať úctu, lásku a rešpekt tým, ktoré dokážu nahradiť každého, ale ich nedokáže nahradiť nik – našim maminkám ♥

Mgr. Zuzana Tóthová