Téma ľudských práv sa nás dotýka takmer vo všetkých oblastiach života. Či už doma, v škole, v dennom stacionári, v práci – ľudské práva máme všetci a všade rovnaké, ľudské práva sa dotýkajú rovnako ako prijímateľov sociálnej služby, tak i zamestnancov. Vieme ale definovať, ktoré to tie základné ľudské práva sú? Aký je rozdiel medzi právami a povinnosťami? Vieme uviesť konkrétne príklady? Vieme, ktoré sú základné ľudsko-právne dokumenty, ktoré nám tieto práva garantujú? Tieto všetky oblasti boli témou prednášky o základných ľudských právach, ktorú sme si v dennom stacionári zorganizovali. Na prvý pohľad téma, ktorá sa mohla niektorým zdať ako nezaujímavá, následne prirodzene prešla do diskusie a pri uvádzaní konkrétnych príkladov sme sa spoločne všetci aj dobre pobavili. Na záver sme skonštatovali, že takáto aktivita sa nám páčila – niečo nové sme sa naučili, niečo sme si zopakovali, keďže – ako u nás v dennom stacionári často hovoríme – opakovanie je matka múdrosti – a taktiež sme sa aj spoločne zasmiali. Dodržiavanie základných ľudských práv je dôležitou témou, o ktorej je potrebné hovoriť.

Taktiež je dôležité, aby si bol každý človek svojich práv vedomý a zároveň aby sme vedeli rozlíšiť, aké sú naše práva a povinnosti vo vzťahu k ostatným kamarátom v dennom stacionári, ale i vo vzťahu prijímateľ sociálnej služby vs. zamestnanec. Ľudské práva prináležia všetkým ľudským bytostiam a taktiež nám zaručujú rovnosť, bezpečnosť, dôstojnosť a slobodu. Ľudské práva nám umožňujú žiť slobodne – a sloboda je to najdôležitejšie a najkrajšie, čo v živote máme.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Rok 2023 je pre nás v dennom stacionári akýmsi rokom návratu ku starým zvykom. Rokom, kedy po dlhých dvoch rokoch sa opäť pomaly začínajú organizovať spoločenské podujatia, ktoré mali uplynulé dva roky pauzu. Po dlhých dvoch rokoch nahrádzajú neosobné stretnutia cez Zoom osobné pohľady, úsmevy, fyzická prítomnosť. Zrejme nikdy sme neoceňovali tieto veci viac! Podanie ruky, objatie, potľapkanie po pleci… drobnosti, ktoré robia naše každodenné životy veselšie a krajšie. Drobnosti, ktoré nám tak veľmi chýbali. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sú pre nás tieto veci obzvlášť dôležité. Tam, kde nie je možné vyjadriť náklonnosť a sympatie slovom, často stačí milý pohľad, úprimný úsmev, či pohladkanie po ruke… jednoducho „veci“, ktoré ťažko zažiť na diaľku. Aj preto sa všetci v dennom stacionári momentálne z pribúdajúcich spoločenských podujatí veľmi tešíme. Uplynulé dni sme sa zúčastnili hneď niekoľkých. Okrem pravidelnej návštevy krajskej knižnice za účelom muzikoterapie sme navštívili aj Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, kde nás príbeh o tajomnom Faustovi v inscenácií Doktor Faust doslova priklincoval k sedadlám a my sme z bábiek nadrozmernej veľkosti – hercov v hlavových maskách – nemohli spustiť zrak!

Celým príbehom nás sprevádzal Principál, (aj) vďaka čomu nás predstavenie doslova pohltilo. Ďalšou významnou udalosťou bolo pre nás pripomenutie si Svetového dňa Downovho syndrómu (21. marec), pri príležitosti ktorého sme dostali pozvanie od Slovenskej spoločnosti pre rozvoj špeciálnej gymnastiky, športu a tanca – Arabesky, ktorá chcela osláviť tento krásny deň tancom a ukážkami choreografií zo špeciálnej gymnastiky. V mestskej športovej hale sme sa zúčastnili tohto krásneho podujatia, na ktorom sa predstavili aj dve z našich prijímateliek sociálnej služby a predviedli nám svoje umenie v rámci jednotlivých disciplín špeciálnej gymnastiky. Podujatie sa nieslo vo veľmi príjemnej, rodinnej atmosfére, čo vyústilo až do spoločného tanca, ktorý sme si všetci veľmi užili. Na podujatí bolo vidieť ešte jednu zvláštnosť – takmer všetci mali na každej nohe inú ponožku – aj týmto malým a milým gestom vieme vyjadriť podporu ľuďom s Downovým syndrómom. No a keďže sa pomaličky (ale isto!) blíži jar so všetkým, čo k tomu patrí – a teda aj s teplejším počasím – príchod jari sme oslávili vystúpením a výstavkou v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre. Knižnica nám poskytla priestor a my sme sa pripravili na príchod jari tak, ako sa patrí – básničkami o jari, spevom a tancom. Prijímatelia sociálnej služby sa na svoje vystúpenia pripravovali naozaj svedomito, z čoho mali prítomní rodičia veľkú radosť.

Okrem vystúpenia sme mali v knižnici pripravenú aj jarnú výstavu – ako už názov napovedá, išlo o prezentáciu šikovnosti a tvorivosti našich prijímateľov sociálnej služby formou výstavy vlastnoručne vyrobených výrobkov – tentokrát na tému Veľkej noci a prichádzajúcej jari. Na výstave teda bolo vidieť maľované trblietavé vajíčka, farebných zajačikov, či veľkonočné záložky do kníh. S témou prichádzajúcej jari súvisí aj postupné „prebúdzanie sa“ po dlhej zime v zmysle častejšej pohybovej aktivity práve v jarných mesiacoch. Počas dlhých zimných večerov sme predsa len častejšie inklinovali k ,,oddychovým“ aktivitám, naopak prebúdzajúca sa príroda okolo nás a jarné slnko si priam pýta rozhýbanie sa a viac pohybu. Aj z tohto dôvodu nás nesmierne potešila príležitosť pravidelne si zacvičiť pod ohľadom skúsenej pani Magdalény Griesbachovej, ktorá sa pohybu venuje celý svoj život.

Pani Magda nás pri pravidelných stretnutiach učí, ako správne držať telo, ako si ho vedieť správne ponaťahovať, jednoduché cviky s loptou a taktiež – to pre nás najzábavnejšie – ako sa pomocou pohybu vyjadriť. Opäť oceňujeme možnosti vyjadrenia sa inak ako slovami – či už zábavným gestom, vrúcnym pohľadom či úprimným úsmevom. A tých úsmevov je na týchto cvičeniach teda neúrekom 🙂 Sme šťastní, že naše životy sa vo viacerých smeroch vracajú do obdobia pred pandémiou a veríme, že to tak už navždy ostane. ♥
Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Mesiac február je charakteristický hneď niekoľkými výnimočnými chvíľami – okrem sviatku svätého Valentína sa v tento mesiac slávia aj fašiangy. Fašiangy predstavujú obdobie osláv, zábav, masiek, veselíc. Fašiangovým obdobím sa pomaličky lúčime so zimou a pripravujeme sa na jar. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa väčšinou tešíme akémukoľvek dôvodu na zábavu či oslavu – a tentokrát ešte o to viac – o čo sme boli za posledné dva roky vzhľadom na pandemickú situáciu ukrátení. Keď naša fašiangová zábava dostala zelenú, všetci sme sa nesmierne potešili a začali spoločne vymýšľať a plánovať, čo a ako zorganizujeme.

Tentokrát sme mali víziu jasnú – zorganizovať niečo „iné“ ako po uplynulé roky, niečo, na čo sa budú prijímatelia sociálnej služby tešiť, podujatie, ktoré bude len pre nich. Prišli sme teda s myšlienkou, spraviť si zábavu tentokrát len pre našu partiu – my, my a ešte raz my 😊 Rodinní príslušníci mali „voľno“ a fašiangovú zábavu „bez rodičov“ sme zorganizovali s úmyslom podporiť autonómiu každého nášho prijímateľa sociálnej služby, podporiť pocit samostatnosti, nezávislosti. Dnes sa idem baviť s kamarátmi JA! Týmto heslom sme sa v jedno piatkové popoludnie všetci riadili – a výsledkom bola fašiangová párty, ako sa patrí! Prijímatelia sociálnej služby v maskách, krásne farebne vyzdobená miestnosť, dobré jedlo a hudba, akú sme si len želali – keďže tentokrát sme aj úlohu DJ-a zobrali do vlastných rúk – takto by sa dala v krátkosti charakterizovať naša fašiangová zábava. Keďže k fašiangom neodmysliteľne patria aj šišky a fánky, tak samozrejme ani tieto tradičné dobroty nemohli na stoloch chýbať. Na zábave vládla výborná nálada a nechýbali ani naše už tradičné súťaže – o najlepšie masky či šišky.

Najkrajšiu ženskú masku vyhrala naša kominárka, pánsku tentokrát tradičný šašo a titul najoriginálnejšej masky si tento rok odniesla pirátka. Výherné boli aj najlepšie šišky a fánky a ich ochutnávanie bolo jedným z najlepších bodov programu 😊 Čas navštíviť nás si našla aj naša pani riaditeľka a pani vedúca, za čo im ďakujeme ❤.

Okrem fašiangov sme v mesiaci február žili aj už spomenutým Valentínom – okrem kreatívnej výroby krásnych valentínskych pozdravov sme sa zúčastnili aj nádhernej tematickej muzikoterapie v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre – vypočuli a zaspievali sme si všetky najznámejšie zaľúbené piesne a viacerí sme po tejto muzikoterapií zhodnotili, že toto bola jedna z najlepších mizikoterapií za uplynulé obdobie!

Sviatok svätého Valentína vnímame ako príležitosť vyjadriť si náklonnosť nielen partnerskú, ale aj náklonnosť medzi priateľmi, súrodencami, náklonnosť k rodičom. Vlastnoručne vyrobenými valentínskymi pozdravmi potešili naši prijímatelia sociálnej služby svojich blízkych. Február bol pre nás krásnym mesiacom a aktuálne sa už pomaličky pripravujeme na jarné obdobie, o tom však už viac v nasledujúcom článku.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

December – posledný mesiac v roku, na ktorý sme mnohí túžobne čakali – hlavne tí, ktorí milujeme Vianoce, obdobie adventu, krásne vianočné výzdoby na každom kroku, zháňanie darčekov, vianočné pečenie, duchovnú prípravu, ale i návštevu vianočných trhov a podobne. Toto všetko sú atribúty predvianočného obdobia a v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme si toto obdobie veľmi užívali.

Vianočnú náladu sme v dennom stacionári zahájili už 6. decembra – na Mikuláša, kedy naši prijímatelia sociálnej služby boli obdarovaní voňavým parfémom, ktorý pre nich darovala p. Michaela Endrödy, z čoho mali nesmiernu radosť, nakoľko starostlivosť o svoj zovňajšok patrí – hlavne u našich slečien – k veľmi obľúbeným činnostiam 😀 Následne sme si spoločne vyzdobili priestory denného stacionára tak, ako sa na toto obdobie patrí – spoločne s prijímateľmi sociálnej služby sme si ozdobili hneď dva vianočné stromčeky, z ktorých nás jeden – nádherný hustý, voňavý a živý čakal ráno po príchode do denného stacionára – za čo sa chceme veľmi pekne poďakovať našej pani riaditeľke, ktorá v spolupráci s pánom poslancom Obertášom pripravila pre našich prijímateľov sociálnej služby takéto krásne prekvapenie. Stromček sme si spoločne vyzdobili a sviatočná atmosféra mohla začať.

Ďalším významným a krásnym momentom tohto obdobia bola návšteva Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre, kde pre nás pracovníci knižnice pripravili krásnu tematickú muzikoterapiu, na ktorej nechýbal anjel, čert, ani najznámejšie vianočné piesne. Takto vianočne naladení sme sa vybrali navštíviť aj vianočné trhy, kde sme si spoločne vychutnávali predvianočnú atmosféru – vianočné koledy hrali na každom kroku, prijímatelia sociálnej služby ochutnali lokše i vianočný punč. Vianočné piesne a koledy sme často počúvali a spievali aj v dennom stacionári, taktiež sme často diskutovali o tom, ako sa Vianoce slávia v jednotlivých rodinách našich prijímateľov sociálnej služby, aké zvyky a tradície sa realizujú dodnes, kto sa ako pripravuje na toto obdobie a podobne.

V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sme si zorganizovali aj spoločné vianočné posedenie – všetci sme priniesli vianočné dobroty, opätovne sme si zapožičali premietací projektor, ktorý sa v dennom stacionári teší veľkej obľube – a spoločne sme si pozreli vianočné klasiky –Tri oriešky pre Popolušku, Perinbabu a Mrázika. S prijímateľmi sociálnej služby sme sa zhodli na tom, že tieto rozprávky môžeme vidieť aj stokrát a napriek tomu si z nich vždy zoberieme niečo pekné – niečo, čo nám vždy pripomenie vľúdnosť, pokoru a zahreje pri srdci. V súvislosti s rozprávkami sme diskutovali aj na témy dobra a zla, dobrosrdečnosti, prajnosti, pomoci druhým, lásky a podobne. Vianočné posedenie sa nieslo vo veľmi príjemnom duchu a prijímatelia sociálnej služby si dokonca obliekli aj vianočne ladené oblečenie – od vianočných ponožiek až po tričká a čiapky s vianočnou tematikou. Na vianočné posedenie prijali pozvanie aj nitrianski heligonkári, ktorí nám – taktiež vo sviatočnom oblečení – prišli zahrať, za čo im patrí obrovská vďaka.

Mesiac december bol pre nás výnimočný aj účasťou na benefičnom podujatí „Vianočné posolstvo – darovať a byť obdarovaný“, ktoré pravidelne organizuje Katedra sociálnej práce a sociálnych vied, FSVaZ UKF v Nitre. Po dlhých dvoch rokoch, kedy pandémia koronavírusu neumožňovala organizáciu a účasť na obdobných podujatiach, sme sa mohli tohto krásneho podujatia zúčastniť. Na podujatí sme prezentovali šikovnosť, precíznosť a trpezlivosť našich prijímateľov sociálnej služby formou rôznych dekoračných predmetov, ktoré sme v dennom stacionári vyrobili. Veľkej obľube sa aj tento rok tešili vianočné stromčeky z bavlniek a vodného skla, záložky do kníh s vianočnou tematikou a tento rok – po prvýkrát- i ozdoby na stromček vo forme vianočných škriatkov. Podujatia sme sa zúčastnili spolu s prijímateľmi sociálnej služby a okrem vlastnej prezentácie sme mali možnosť inšpirovať sa aj nádhernými výrobkami z dielne ostatných zariadení, ktoré sa na podujatí taktiež zúčastnili. Povymieňali sme si nápady a skúsenosti a už teraz sa tešíme na ďalšiu kreatívnu tvorbu v dennom stacionári. Okrem dekoračných predmetov sme aj tento rok spoločne s prijímateľmi sociálnej služby vyrábali aj vianočné pohľadnice, ktoré patria každoročne k obľúbenej činnosti prijímateľov sociálnej služby.

Na prijímateľov sociálnej služby čakalo v decembri ešte jedno prekvapenie – už po tretí rok boli obdarovaní v rámci projektu ,,Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“ štedrými vianočnými balíkmi, ktoré boli zabalené v priam dokonalo vyzdobených krabiciach. Odovzdávanie balíčkov prebiehalo pri vianočnom stromčeku a prijímatelia sociálnej služby sa ani tento rok neubránili slzičkám šťastia. Z decembra sme – čo sa vianočnej atmosféry a predvianočného obdobia týka – vyťažili maximum a spoločne sme zvedaví, čo nám nový rok prinesie.

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka

Pri sviatku „Halloween“ sa často stretneme s názorom, že tento sviatok prišiel z Ameriky a že na Slovensku sa oslavovať „nemá“. Kto však určuje, čo je vhodné a čo nie? V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sa pri dileme, či nejaký sviatok oslavovať alebo nie, vždy spoločne s prijímateľmi sociálnej služby stretneme a prediskutujeme vhodnosť prípadne nevhodnosť takýchto osláv. Do konzultácií samozrejme zapojíme aj rodičov prijímateľov sociálnej služby a nakoľko denný stacionár tvoria zväčša mladí, aktívni ľudia, vždy sa potešia akémukoľvek dôvodu na párty či oslavu 🎃 Nebolo tomu inak ani tentokrát a tak sa plánovanie masiek a výzdoby mohlo začať. Priestory denného stacionára sme si spoločne s prijímateľmi sociálnej služby tematicky vyzdobili – nechýbali netopiere, strašidlá, vyrezané tekvice so sviečkami, sviečky a podobne.

Na tento deň sme si vypožičali projektor a plátno a pravá halloweenska atmosféra mohla začať. Na veľkom plátne sme premietali všetkým dobre známy a obľúbený film – „Rodina Adamsovcov“, taktiež sme si vypočuli rozprávanie na tému vzniku Halloweenu a pri rôznych halloweenskych pesničkách sme strávili dva krásne dni. Len tak pre zaujímavosť – vedeli ste, že halloween nevznikol v Amerike, ale že pochádza ešte z čias Keltov? Kelti verili, že počas tejto noci sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých a treba ich obdarovať. Práve preto na kopcoch pálili ohne, aby mŕtvi vedeli, kam sa majú vrátiť, no oheň a jeho očistná sila zároveň chránili živých pred zlými démonmi a duchmi. Počas našich hallowenskych dní v dennom stacionári sa ešte aj občerstvenie nieslo v duchu strašidiel – penové oči, cukríkové zuby, halloweenske koláčiky. Jednou z naplánovaných aktivít bolo aj maľovanie na tvár, ktoré sa tešilo takej obľube, že keď už nebolo na tvári kam maľovať, prijímatelia sociálnej služby si vyhrnuli rukávy a maľovali sme aj na ruky – to, ako to dopadlo, je vidieť na priložených fotografiách.

Nechýbalo ani tematické fotenie – každý predsa chcel mať pamiatku v podobe fotky. Prijímatelia sociálnej služby boli z takto strávených dní nadšení a o Halloweene ešte dlho rozprávali. Pozvanie prijala aj naša pani vedúca, ktorá si kúsok z halloweenskej atmosféry prežila s nami. Po oslavách halloweenu sme si samozrejme porozprávali aj o Dušičkách a nezabudli sme ani na tradičnejšie zvyky. Opäť raz môžeme konštatovať, že tematické dni sa v dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím tešia veľkej obľube a už teraz sa tešíme na vianočné obdobie!

Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka