Rok 2023 je pre nás v dennom stacionári akýmsi rokom návratu ku starým zvykom. Rokom, kedy po dlhých dvoch rokoch sa opäť pomaly začínajú organizovať spoločenské podujatia, ktoré mali uplynulé dva roky pauzu. Po dlhých dvoch rokoch nahrádzajú neosobné stretnutia cez Zoom osobné pohľady, úsmevy, fyzická prítomnosť. Zrejme nikdy sme neoceňovali tieto veci viac! Podanie ruky, objatie, potľapkanie po pleci… drobnosti, ktoré robia naše každodenné životy veselšie a krajšie. Drobnosti, ktoré nám tak veľmi chýbali. V dennom stacionári pre osoby so zdravotným postihnutím sú pre nás tieto veci obzvlášť dôležité. Tam, kde nie je možné vyjadriť náklonnosť a sympatie slovom, často stačí milý pohľad, úprimný úsmev, či pohladkanie po ruke… jednoducho „veci“, ktoré ťažko zažiť na diaľku. Aj preto sa všetci v dennom stacionári momentálne z pribúdajúcich spoločenských podujatí veľmi tešíme. Uplynulé dni sme sa zúčastnili hneď niekoľkých. Okrem pravidelnej návštevy krajskej knižnice za účelom muzikoterapie sme navštívili aj Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, kde nás príbeh o tajomnom Faustovi v inscenácií Doktor Faust doslova priklincoval k sedadlám a my sme z bábiek nadrozmernej veľkosti – hercov v hlavových maskách – nemohli spustiť zrak!

Celým príbehom nás sprevádzal Principál, (aj) vďaka čomu nás predstavenie doslova pohltilo. Ďalšou významnou udalosťou bolo pre nás pripomenutie si Svetového dňa Downovho syndrómu (21. marec), pri príležitosti ktorého sme dostali pozvanie od Slovenskej spoločnosti pre rozvoj špeciálnej gymnastiky, športu a tanca – Arabesky, ktorá chcela osláviť tento krásny deň tancom a ukážkami choreografií zo špeciálnej gymnastiky. V mestskej športovej hale sme sa zúčastnili tohto krásneho podujatia, na ktorom sa predstavili aj dve z našich prijímateliek sociálnej služby a predviedli nám svoje umenie v rámci jednotlivých disciplín špeciálnej gymnastiky. Podujatie sa nieslo vo veľmi príjemnej, rodinnej atmosfére, čo vyústilo až do spoločného tanca, ktorý sme si všetci veľmi užili. Na podujatí bolo vidieť ešte jednu zvláštnosť – takmer všetci mali na každej nohe inú ponožku – aj týmto malým a milým gestom vieme vyjadriť podporu ľuďom s Downovým syndrómom. No a keďže sa pomaličky (ale isto!) blíži jar so všetkým, čo k tomu patrí – a teda aj s teplejším počasím – príchod jari sme oslávili vystúpením a výstavkou v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre. Knižnica nám poskytla priestor a my sme sa pripravili na príchod jari tak, ako sa patrí – básničkami o jari, spevom a tancom. Prijímatelia sociálnej služby sa na svoje vystúpenia pripravovali naozaj svedomito, z čoho mali prítomní rodičia veľkú radosť.

Okrem vystúpenia sme mali v knižnici pripravenú aj jarnú výstavu – ako už názov napovedá, išlo o prezentáciu šikovnosti a tvorivosti našich prijímateľov sociálnej služby formou výstavy vlastnoručne vyrobených výrobkov – tentokrát na tému Veľkej noci a prichádzajúcej jari. Na výstave teda bolo vidieť maľované trblietavé vajíčka, farebných zajačikov, či veľkonočné záložky do kníh. S témou prichádzajúcej jari súvisí aj postupné „prebúdzanie sa“ po dlhej zime v zmysle častejšej pohybovej aktivity práve v jarných mesiacoch. Počas dlhých zimných večerov sme predsa len častejšie inklinovali k ,,oddychovým“ aktivitám, naopak prebúdzajúca sa príroda okolo nás a jarné slnko si priam pýta rozhýbanie sa a viac pohybu. Aj z tohto dôvodu nás nesmierne potešila príležitosť pravidelne si zacvičiť pod ohľadom skúsenej pani Magdalény Griesbachovej, ktorá sa pohybu venuje celý svoj život.

Pani Magda nás pri pravidelných stretnutiach učí, ako správne držať telo, ako si ho vedieť správne ponaťahovať, jednoduché cviky s loptou a taktiež – to pre nás najzábavnejšie – ako sa pomocou pohybu vyjadriť. Opäť oceňujeme možnosti vyjadrenia sa inak ako slovami – či už zábavným gestom, vrúcnym pohľadom či úprimným úsmevom. A tých úsmevov je na týchto cvičeniach teda neúrekom 🙂 Sme šťastní, že naše životy sa vo viacerých smeroch vracajú do obdobia pred pandémiou a veríme, že to tak už navždy ostane. ♥
Mgr. Zuzana Tóthová, sociálna pracovníčka