Medzinárodný deň žien isto patrí medzi tie najoslavovanejšie sviatky na celom svete. Na každom kroku stretávame ľudí s kvetmi v ruke a každý vie, komu poputujú.

Aj ten najmenší kvietok venovaný žene z lásky, je pre ňu symbolom vďaky za významnú rolu akú v našom živote zohráva. Či už sú to mamičky a či dcéry, manželky či priateľky, učiteľky, pekárky alebo kolegyne v práci, každú jednu z nich táto voňavá pozornosť nesmierne poteší a vyčarí jej v očiach tú správnu iskričku šťastia. A práve tá iskra je tou najkrajšou spätnou väzbou akú môžeme od milovanej osoby dostať.

Ani my v Zariadení sociálnych služieb Zobor sme na tento krásny sviatok nezabudli a pre všetky ženy v zariadení sme zorganizovali kultúrne podujatie ako znak úcty a vďaky za to, že ich máme. V piatok sme medzi nami privítali folklórnu skupinu Nevädza, ktorá nám svojimi melódiami spríjemnila tento výnimočný deň a naši prijímatelia si tak mohli spoločne s nimi zaspievať. Hudobný súbor bol pre našich seniorov nie len pastvou pre uši, ale taktiež aj pre oči, nakoľko súčasťou vystúpenia boli aj tradičné ľudové kroje, v ktorých speváci vystupovali. Aký Medzinárodný deň žien by to už bol, keby naše prijímateľky odchádzali bez kvetu? A preto sme ani my v zariadení nezaháľali a na každú z nich čakala malá pozornosť vo forme kvietku. Veríme, že si naše dámy tento deň užili a pripomenuli si, aké dôležité je, byť ženou.

Ako už isto viete, snažíme sa aby v našom zariadení prijímatelia sociálnych služieb, pravidelne precvičovali svoju jemnú a hrubú motoriku rôznymi formami. Najjednoduchšou a tou najpríjemnejšou formou je samozrejme tá, pri ktorej sa predovšetkým spoločne zabavíme.

Tento krát sme si v rámci pravidelnej stredajšej aktivity pripravili zábavné úlohy, pri ktorých mohli naši aktívni prijímatelia užitočne stráviť svoje dopoludnie. Programom bolo hádzanie lopty do basketbalového koša, hádzanie šípok či polystyrénového lietadla. Jemnú motoriku sme si precvičili pomocou hry „Pop it“, ktorú síce zvládol bez ťažkostí každý, no jej vedľajším efektom bol skvelý anti-stresový relax. Napriek tomu, že je to pomernou novinkou vo svete, pukanie bubliniek nadchlo všetkých zúčastnených. No povedzme si úprimne, kto z nás by nepopraskal bublinkovú fóliu, keď si otvorí nový balík? Poslednou disciplínou bola hra „Jenga“, pri ktorej sme trénovali nie len motoriku, ale taktiež aj trpezlivosť a vytrvalosť. Táto hra mala u našich prijímateľov najväčší úspech a vďaka zdravej škodoradosti, keď sa veža zosypala, sme sa spolu skvele zabavili.

Aktivita sa konala v stredu 6.3.2024 a realizovala ju inštruktorka sociálnej rehabilitácie Katarína Balázsová spoločne s tímom fyzioterapeutov, a to Mgr. Monikou Hečkovou, Bc. Matejom Kašubom a Mgr. Ondrejom Hečkom.

Pre nás Slovákov sú pagáče typickým pohostením pri každej návšteve či oslave. Predpokladáme, že nie je osoba, ktorá by tejto slanej pochutine odolala a aspoň jeden pagáčik si „nehodila“ do úst. Či už sa v zamiesilo z dôvodu spomínanej návštevy alebo len tak, nech je do čoho zobnúť, milujeme ich jednoducho všetci. Naši prijímatelia sociálnych služieb spoločne s realizátorkou aktivity, našou kolegyňou Mgr. Hubáčkovou v stredu 28.2.2024 pripravili túto vynikajúcu slanú dobrotu.

Zvolili si prípravu syrových pagáčov, ktoré sa pomocou šikovných rúk stali nadýchanými aj bez kysnutia. Jednoducho sa opäť iba potvrdili a predviedli skúsenosti, ktoré počas života naši prijímatelia sociálnych služieb nadobudli. Finálny produkt je samozrejme zakaždým vynikajúci, preto pagáčiky intenzívne obohatili naše chuťové a čuchové bunky. Je pre nás cťou spolupracovať a tvoriť spoločne s našimi prijímateľmi, a to predovšetkým vtedy, keď si zo spoločnej práce na záver môžeme aj my odniesť mnoho nových skúseností. Ako sa vraví: „ učíme sa celý život“ a preto pevne veríme, že naši prijímatelia a zamestnanci majú toho ešte mnoho, čo si môžu vzájomne odovzdať.

Ubehlo už niekoľko dní, odkedy všetci zamilovaní slávili svoj sviatok Valentín. Za rohom však máme Medzinárodný deň žien a obe tieto obdobia spája jedna významná vec, ktorou je láska. Už ako deti sme využívali na vyjadrenie lásky symbol srdca. Chlapci posielali dievčatám papieriky so srdiečkom, dievčatá si zas do zošita kreslili srdcia s iniciálami seba a svojho milého. Či už sme chceli vyjadriť náklonnosť osobe, ktorá sa nám páčila alebo sme svojej mamičke darovali papierové srdiečko na znak lásky a vďaky za to mnoho, čo pre nás robila, všetko sme dokázali vyjadriť iba dvomi ťahmi pera na papier. Keďže je 21. február, nachádzame sa práve v období medzi sviatkami, počas ktorých sa zahĺbime do našich sŕdc a vyjadríme lásku svojej milovanej osobe. Z toho dôvodu sme aj my v Zariadení sociálnych služieb Zobor pripravili pre našich prijímateľov tvorivú aktivitu plnú tejto výnimočnej emócie.

Naša kolegyňa Mgr. Ingrid Košíková realizovala v dopoludňajších hodinách v tvorivej dielni výrobu papierových sŕdc, pri ktorej sme ako inak, precvičili jemnú motoriku a príjemne sa zrelaxovali. Programom bola nie len samotná výroba ale taktiež aj prezentácia a diskusia na tému láska, recitácia poézie a spev. Naši prijímatelia svoje srdiečka vytvorili lepením, vyfarbovaním, prípadne ich oživili krásnym citátom. Počas prezentácie sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií a to napríklad čo znamená láska, ako pozitívne vplýva objatie na naše zdravie alebo ako pri ňom fungujú z vedeckého hľadiska chemické procesy v tele človeka. Na záver sme si vypočuli recitáciu básne jednej z prijímateliek a všetci sme si spoločne zaspievali. Prijímateľom sociálnych služieb sa aktivita páčila a z tvorivej dielne odchádzali spokojní a hrdí na svoje výtvory.

Keď sa povie 14. február, pravdepodobne si každý z nás vybaví Sviatok zamilovaných – Valentín. Pre nás v Zariadení sociálnych služieb Zobor to však znamenalo v roku 2024 ešte výnimočnejšiu udalosť. Od vzniku nášho zariadenia sme mali prvý krát tú česť, že sme mohli spoločne s naším prijímateľom sociálnej služby osláviť jeho 100. narodeniny. Týmto krásnym a výnimočným jubileom sa môže pochváliť pani Alma Ivánková, ktorá ako sama vraví: „Ani sa mi nechce veriť, že je to pravda. Stále si myslím, že je to omyl.“

Mesto Nitra

PANI ALMA IVÁNKOVÁ Z NITRY OSLÁVILA STÉ JUBILEUM

Minulý týždeň sme boli svedkami vzácneho okamihu – stých narodenín pani Almy Ivánkovej z Nitry. Oslávila ich v zariadení sociálnych služieb na Zobore, kam nastúpila pred vyše desiatimi rokmi.

ŽIVOTNÝ PRÍBEH PANI ALMY

je plný radosti, skromnosti a oddanosti. Narodila sa 14. februára 1924 v Nitre ako prostredná z troch dcér. Vychovávala ich mama, otec zomrel veľmi skoro. Už od mladosti sa pani Alma zaujímala o módu. Svojho sna o štúdiu výtvarnej školy v Prahe sa však musela vzdať kvôli vypuknutiu vojny. Napriek tomu na svoju vášeň nezanevrela a neskôr absolvovala odevnú školu v Bratislave. Jej záľuba v móde sa ešte aj dnes odráža v jej elegantnom oblečení.

Pani Alma pracovala 40 rokov ako administratívna pracovníčka na železnici v Nitre. Je slobodná a bezdetná, no s láskou sa starala o deti svojich sestier. Vždy si vážila rodinné väzby, čo prinieslo svoje ovocie – rodina a blízki ju často navštevujú a trávia s ňou krásne chvíle.

Hoci nohy pani Alme už dobre neslúžia, jej pamäť je veľmi dobrá. Rada si spieva maďarské cigánske pesničky, prešíva gombíky či zašíva šaty – to jej zostalo z mladosti.

Pani Alma Ivánková je príkladom toho, ako žiť s pokorou a zároveň s gráciou, nech nám okolnosti prinesú čokoľvek. Nech je preto sté jubileum v jej živote inšpiráciou pre nás všetkých.

Zdroj: FB Mesto Nitra